Libračný bod: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
svg
d robot Pridal: bg, ca, cy, eo, es, he, kn, ko, lt, no, pl, sl, vi, zh-min-nan Zmenil: ja, ru
Riadok 9: Riadok 9:
[[Kategória:Nebeská mechanika]]
[[Kategória:Nebeská mechanika]]


[[bg:Точки на Лагранж]]
[[ca:Punt de Lagrange]]
[[cs:Librační centrum]]
[[cs:Librační centrum]]
[[cy:Pwynt Lagrange]]
[[da:Lagrange-punkt]]
[[da:Lagrange-punkt]]
[[de:Lagrange-Punkt]]
[[de:Lagrange-Punkt]]
[[en:Lagrangian point]]
[[en:Lagrangian point]]
[[eo:Punkto de Lagrange]]
[[es:Puntos de Lagrange]]
[[fi:Lagrangen piste]]
[[fr:Point de Lagrange]]
[[fr:Point de Lagrange]]
[[he:נקודת לגראנז']]
[[it:Punti di Lagrange]]
[[it:Punti di Lagrange]]
[[ja:ラグランジュ点]]
[[kn:ಲಗ್ರಾಂಜನ ಬಿಂದು]]
[[ko:라그랑주점]]
[[lt:Lagranžo taškas]]
[[nl:Lagrangepunt]]
[[nl:Lagrangepunt]]
[[no:Lagrange-punkt]]
[[pl:Punkt libracyjny]]
[[pt:Pontos de Lagrange]]
[[pt:Pontos de Lagrange]]
[[ru:Точки Лагранжа]]
[[ja:ラグランジュポイント]]
[[sl:Lagrangeeva točka]]
[[sv:Lagrangepunkter]]
[[sv:Lagrangepunkter]]
[[vi:Điểm Lagrange]]
[[zh:拉格朗日点]]
[[zh:拉格朗日点]]
[[ru:Точка Лагранжа]]
[[zh-min-nan:Lagrange tiám]]
[[fi:Lagrangen piste]]

Verzia z 09:19, 18. máj 2008

Libračné body v sústave dvoch telies

Libračný bod alebo Lagrangeov bod je taký bod v sústave dvoch telies m1 a m2, v ktorých je gravitačná príťažlivosť rovnako veľká, ale opačného smeru. Všetky libračné body sa nachádzajú v rovine, v ktorej sa uskutočňuje pohyb týchto telies okolo spoločného ťažiska a existuje ich 5. L1 až L3 ležia na spojnici oboch telies, L1 sa nachádza medzi nimi, L2 a L3 na ich vonkajších stranách. Body L4 a L5 tvoria s telesami rovnoramenné trojuholníky.

Silové účinky telies m1 a m2 na iné malé teleso umiestnené v jednom z libračných bodov sú v rovnováhe - malé telesá v blízkosti libračného bodu okolo neho oscilujú a mení svoju polohu voči telesám m1 a m2 len málo a periodicky.

Vlastnosti libračných bodov popísal v roku 1772 francúzsky matematik a fyzik Joseph Louis Lagrange.