Západný Berlín: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov): |
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov): |
||
:* '''''americký sektor''''' |
:* '''''americký sektor:''''' Kreuzberg, Neukölln, Tempelhof, Schöneberg, Steglitz, Zehlendorf |
||
:* '''''britský sektor''''' |
:* '''''britský sektor:''''' Tiergarten, Charlottenburg, Wilmersdorf, Spandau |
||
:* '''''francúzsky sektor''''' |
:* '''''francúzsky sektor:''''' Reinickendorf, Wedding |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[enkláva|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s |
||
⚫ | Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych [[exkláva|exkláv]] a [[enkláva|enkláv]]. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s rozlohou 113 ha). |
||
⚫ | Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom |
||
⚫ | Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom a v [[1988]] boli územnými dohodami vymenené posledné územia. Obe strany vyhlásili, že už nemajú žiadne ďalšie exklávy v inom teritóriu. |
||
== Hospodárska a finančná situácia == |
== Hospodárska a finančná situácia == |
||
Riadok 21: | Riadok 22: | ||
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[Berlínska blokáda|berlínska blokáda]] a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto [[Marshallov plán]], v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky. |
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala [[Berlínska blokáda|berlínska blokáda]] a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto [[Marshallov plán]], v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky. |
||
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného |
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie: bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne. |
||
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia: každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (''Berlinzulage''), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti atď. |
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia: každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (''Berlinzulage''), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti atď. |
||
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku 1983 okolo 10,5 |
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku [[1983]] okolo 10,5 miliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni). |
||
== Alternatívne a multikultúrne mesto == |
== Alternatívne a multikultúrne mesto == |
||
Riadok 31: | Riadok 32: | ||
Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov. |
Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov. |
||
Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (''Freie Universität''), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou [[Benno Ohnesorg]]a (1967) a atentátom na [[Rudi Dutschke|Rudi Dutschkeho]] (1968), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za [[nacizmus|nacistickú]] minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (''APO, Außerparlamentarische Opposition'') a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známi pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný). |
Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (''Freie Universität''), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou [[Benno Ohnesorg]]a ([[1967]]) a atentátom na [[Rudi Dutschke|Rudi Dutschkeho]] ([[1968]]), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za [[nacizmus|nacistickú]] minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (''APO, Außerparlamentarische Opposition'') a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známi pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný). |
||
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad [[Herbert von Karajan]]. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera ''Deutsche Oper'' a ďalší. |
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad [[Herbert von Karajan]]. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera ''Deutsche Oper'' a ďalší. |
Verzia z 16:33, 15. október 2005
Západný Berlín bolo označenie pre západnú časť rozdeleného mesta Berlína, ktoré sa skladalo z troch západných sektorov: amerického, britského a francúzskeho.
Po stavbe berlínskeho múru roku 1961 došlo k faktickému politickému rozdeleniu mesta, ktoré trvalo až do roku 1989; po zlučení oboch nemeckých štátov a oboch častí mesta sa Berlín stal roku 1991 hlavným mestom zjednoteného Nemecka.
Západný Berlín (West-Berlin respektíve West Berlin), je hovorovým, nie úradným pojmom, ktorý sa však najviac vžil. V dôsledku studenej vojny a sporov o prináležitosti západných sektorov mesta viedli k vzniku mnohých názvov a foriem ako napríklad Samostatná politická jednotka Západný Berlín v úradnom žargóne NDR (porovnaj aj Poznámky k terminológii).
Aministratívne delenie
Západný Berlín sa skladal z týchto obvodov (podľa spojeneckých sektorov):
- americký sektor: Kreuzberg, Neukölln, Tempelhof, Schöneberg, Steglitz, Zehlendorf
- britský sektor: Tiergarten, Charlottenburg, Wilmersdorf, Spandau
- francúzsky sektor: Reinickendorf, Wedding
Po zjednotení Berlína došlo v rámci územnej reformy (z roku 1998) k zlúčeniu väčšiny mestských obvodov (s platnosťou od 1. januára 2001), pričom v niektorých prípadoch boli zlúčené aj susediace obvody východnej a západnej časti mesta.
Pretože spojenci delili Berlín na sektory podľa hraníc obvodov ako existovali pred skončením vojny, došlo ku kurióznemu vzniku rôznych exkláv a enkláv. Na území Západného Berlína sa nachádzali dve (veľmi) malé územia, patriace k NDR, na území NDR existovalo viacero územných celkov, patriacich k Západnému Berlínu (celkom 10 exkláv s rozlohou 113 ha).
Najznámejšou západoberlínskou exklávou na územi NDR bola obývaná obec Steinstücken. Až začiatkom 70. rokov sa výmenou území získalo niekoľkostometrové spojenie medzi touto exklávou a Západným Berlínom, do tých čias bola obec zásobovaná vrtuľníkmi americkej armády. Neskôr došlo k ďalším výmenám a predajom a v 1988 boli územnými dohodami vymenené posledné územia. Obe strany vyhlásili, že už nemajú žiadne ďalšie exklávy v inom teritóriu.
Hospodárska a finančná situácia
Povojnovú výstavbu a obnovu mesta, ktorá začínala prakticky od nuly, skomplikovala berlínska blokáda a neskôr stavba berlínskeho múra. Veľkou pomocou bol preto Marshallov plán, v hospodárstve sa výrazne prejavila aj pomoc Spolkovej republiky.
Pomoc spočívala okrem iného v rôznych subvenciách, ktoré mali zmierniť negatívne dôsledky takzvaného „vojnového mesta“, a ktoré existovali až do zjednotenia. Tieto subvencie viedli k tomu, že mnoho západonemeckých firiem nechalo v Berlíne formálne zhotovovať len časti svojich výrobkov, mali však nárok na subvencie v celej výške. Prevažná časť finančnej pomoci však mala svoje opodstatnenie: bolo potrebné kompenzovať nevýhodnú infraštruktúru, problémy zásobovania elektrickým prúdom, problémy, ktoré súviseli so skladovaním odpadov, vtedy ešte prestarnutosť obyvateľstva a podobne.
Isté uľahčenia ako kompenzáciu sťažených okolností pocítili aj obyvatelia: každý berlínsky pracujúci dostával k svojmu platu ešte takzvaný berlínsky prídavok (Berlinzulage), ktorý tvoril 8 percent hrubého platu, zvýšené prídavky na deti atď.
Celková výška takzvanej spolkovej pomoci obnášala roku 1983 okolo 10,5 miliárd DM a tvorila tak 53 percent rozpočtu Západného Berlína (ktorého príjmy z daní boli v dôsledku rôznych úľav na veľmi nízkej úrovni).
Alternatívne a multikultúrne mesto
Západný Berlín sa na jednej strane vyznačoval mnohými provinčnými rysmi, ktoré boli zapríčinené dlhou územnou odlúčenosťou od Spolkovej republiky, na druhej strane hral vyslovene progresívnu úlohu ako jedno z pre mnohé kruhy najatraktívnejších a najžiadúcejších veľkomiest Nemecka; Západný Berlín bolo jedno z mála miest, v ktorom našli miesto snáď všetky skupiny obyvateľov.
Značnú úlohu tu hrala Slobodná univerzita (Freie Universität), považovaná za jednu z najprogresívnejších v Nemecku. Študentské vzbury koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia tu mali svoj začiatok, vyprovokované nielen smrťou Benno Ohnesorga (1967) a atentátom na Rudi Dutschkeho (1968), ale aj veľkou diskusiou o vine a zodpovednosti staršej generácie za nacistickú minulosť. Neskôr sa stal Západný Berlín (najmä v štvrti Kreuzberg) strediskom takzvanej mimoparlamentnej opozície (APO, Außerparlamentarische Opposition) a alternatívnej kultúry, vedúcej na jednej strane k nepokojom a obsadzovaniu domov v dôsledku berlínskej bytovej politiky, na druhej strane k experimentom s novými formami žitia. Na tomto pozadí vznikli tiež rôzne projekty, ktoré sa zaoberali spolužitím berlínskeho obyvateľstva s početne veľkými menšinami cudzincov; tento projekt integrácie a takzvanej multikultúrnej spoločnosti, známi pod pojmom multi-kulti, sa stal koncom osemdesiatych rokov aj politikou senátu (dnes je však považovaný za stroskotaný).
Svetoznámy bol však aj orchester Berlínskej filharmónie, dirigovaný osobnosťami ako bol napríklad Herbert von Karajan. K chápaniu Západného Berlína ako kultúrneho strediska prispela aj opera Deutsche Oper a ďalší.