Iovianus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
na úpravu
Bez shrnutí editace
Riadok 6: Riadok 6:


Čo sa týka vnútorných záležitostí ríše, Iovianus zrušil všetky náboženské reformy cisára Apostatu, a tým opäť zaručil kresťanstvu hegemóniu v oblasti náboženstva Rímskej ríše. Viac toho ale spraviť nestihol, zomrel totiž už v roku 364.
Čo sa týka vnútorných záležitostí ríše, Iovianus zrušil všetky náboženské reformy cisára Apostatu, a tým opäť zaručil kresťanstvu hegemóniu v oblasti náboženstva Rímskej ríše. Viac toho ale spraviť nestihol, zomrel totiž už v roku 364.
Nevládol ani rok a jeho vláda nebola ničím prospešná pre ríšu(musíme si ale uvedomiť, že nasúpil na trón vo veľmi ťažkej situácii a na reformy v podstate ani nemal čas). Jeho nástupcom sa stal ''Flavius Valentinianus''.
Nevládol ani rok a jeho vláda nebola ničím prospešná pre ríšu(musíme si ale uvedomiť, že nastúpil na trón vo veľmi ťažkej situácii a na reformy v podstate ani nemal čas). Jeho nástupcom sa stal ''Flavius Valentinianus''.


[[Kategória:Cisári starovekého Ríma]]
[[Kategória:Cisári starovekého Ríma]]

Verzia z 18:10, 13. jún 2008

Iovianus známy tiež ako Imperator Caesar Flavius Iovianus Augustus bol v rokoch 363-364 rímsky cisár.

Na cisársky trón Rímskej ríše nastúpil v roku 363 ako nástupca Juliána Apostatu. Iovianus bol čestný muž, ale ako nám už história mnohokrát ukázala, čestnosť nie je vždy rozhodujúcou vlastnosťou, ktorá by zabezpečila silu a veľkosť panovníka. Nebolo tomu tak ani v tomto prípade. Iovianovi na rozdiel od jeho predchodcu chýbala energickosť a rozhodnosť. Podarilo sa mu síce zvyšky Apostatovho vojska doviesť bezpečne späť domov, ako diplomat však veľké úspechy nedosiahol. Následný mier uzavretý s Perzskou ríšou výrazne oslabil rímske pozície na východe. Cisár totiž súhlasil s odstúpením rozsiahlych území na východe impéria a nárokov na Arméniu v prospech Perzie.

Čo sa týka vnútorných záležitostí ríše, Iovianus zrušil všetky náboženské reformy cisára Apostatu, a tým opäť zaručil kresťanstvu hegemóniu v oblasti náboženstva Rímskej ríše. Viac toho ale spraviť nestihol, zomrel totiž už v roku 364. Nevládol ani rok a jeho vláda nebola ničím prospešná pre ríšu(musíme si ale uvedomiť, že nastúpil na trón vo veľmi ťažkej situácii a na reformy v podstate ani nemal čas). Jeho nástupcom sa stal Flavius Valentinianus.