Granitoid: Rozdiel medzi revíziami
pracuje sa |
dokončenie |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pracuje sa}} |
|||
{{Infobox hornina| |
{{Infobox hornina| |
||
Hornina_Nazov= Granitoid| |
Hornina_Nazov= Granitoid| |
||
| Riadok 11: | Riadok 10: | ||
Hornina_Hustota= | |
Hornina_Hustota= | |
||
}} |
}} |
||
'''Granitoid''' je súborné označenie pre [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]] od alkalických [[granit]]ov cez [[granodiorit]] po [[tonalit]]y (predtým kremenný [[diorit]]). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez [[polarizačný mikroskop|mikroskopickej]] analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. |
'''Granitoid''' je súborné označenie pre kyslé [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]] od alkalických [[granit]]ov cez [[granodiorit]] po [[tonalit]]y (predtým kremenný [[diorit]]). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez [[polarizačný mikroskop|mikroskopickej]] analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. Granitoidy majú najčastejšie [[felzický]] charakter. |
||
== Minerálne zloženie == |
|||
Vznikajú gryštalizáciou magmy v hlbších častiach [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej zemskej kôry]]. |
|||
V [[Diagram QAPF|QAPF diagram]]e tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením [[kremeň]]a. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO<sub>2</sub> vyšší než 65%. [[Kremeň]] je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, [[živce]], [[biotit]], menej [[muskovit]], zriedkavo tiež [[amfibol]] alebo rombické [[pyroxén]]y. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako [[charnokit]]. V [[žula|žulách]] prevláda [[draselný živec]] nad [[polagioklas]]mi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid. |
|||
== Fyzikálne vlastnosti == |
|||
Podľa obsahu tmavých minerálov |
|||
Ich objemová váha, ktorá má význam pri posudzovaní možného zaťaženia základov budov, ktoré by na nich mohli byť postavené, sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 2600 kp/cm<sup>2</sup><ref>Veľký, J. a kolektív, 1978: ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E — J.'' Veda, Bratislava, 531 s.</ref>. |
|||
== Vznik == |
|||
Vznikajú kryštalizáciou magmy v hlbších častiach [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej zemskej kôry]]. Otázka vzniku týchto hornín však nie je jednoznačne vyriešená. Medzi možné spôsoby vzniku, ktoré sa pravdepodobne môžu aj kombinovať je považovaná [[granitizácia]], proces, pri ktorom sú východzie horniny vystavené vysokým tlakom a teplotám, kedy môže dôjsť k [[metamorfóza (geológia)|metamorfóze]] až [[ultrametamorfóza|ultrametamorfóze]], prípadne za dostatku fluíd i k [[metasomatóza (geológia)|metasomtóze]]. Iné teórie prepokladajú, že granitoidná magma môže byť derivovaná z bázickejších [[zemská kôra|spodnokôrových]] alebo [[zemský plášť|vrchnoplášťových]] tavenín parciálnou alebo frakčnou [[kryštalizácia|kryštalizáciou]]. |
|||
Ich výlevnými ekvivalentami je rad hornín od [[ryolit]]u po [[dacit]]. |
|||
== Výskyt == |
|||
Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení kryštalinika Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]], [[veporské pásmo|veporskom]] a [[gemerské pásmo|gemerskom pásme]]. Vo [[veporikum|veporiku]] tvoria Veporský granitoidný plutón. |
|||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
[[Kategória:Vyvreté horniny]] |
[[Kategória:Vyvreté horniny]] |
||
Verzia z 21:36, 14. jún 2008
| Granitoid | |
 Čerstvý lom granitoidnej horniny. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, živce, biotit, muskovit, amfibol |
| Akcesórie | apatit, titanit, zirkón, magnetit,turmalín |
| Vlastnosti | |
| Textúra | stredozrnná až hrubozrnná |
| Farba | svetlá, sivá |
Granitoid je súborné označenie pre kyslé vyvreté horniny od alkalických granitov cez granodiorit po tonality (predtým kremenný diorit). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez mikroskopickej analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. Granitoidy majú najčastejšie felzický charakter.
Minerálne zloženie
V QAPF diagrame tvoria tieto horniny pás v oblasti medzi 20 až 60 percentným zastúpením kremeňa. Z petrochemického hľadiska je obsah SiO2 vyšší než 65%. Kremeň je ich podstatnou zložkou a výrazne sa podieľa na ich svetlom sfarbení. Ďalšími podstatnými minerálmi sú okrem kremeňa, živce, biotit, menej muskovit, zriedkavo tiež amfibol alebo rombické pyroxény. V prípade že granitoidná hornina obsahuje pyroxény môže byť označená ako charnokit. V žulách prevláda draselný živec nad polagioklasmi. V granodioritoch a tonalitoch plagioklas. Niekedy sú pri ich pomenovaní zahrnuté v názve niektoré mienrály, napr. biotitický granitoid.
Fyzikálne vlastnosti
Ich objemová váha, ktorá má význam pri posudzovaní možného zaťaženia základov budov, ktoré by na nich mohli byť postavené, sa pohybuje v rozmedzí od 600 do 2600 kp/cm2[1].
Vznik
Vznikajú kryštalizáciou magmy v hlbších častiach kontinentálnej zemskej kôry. Otázka vzniku týchto hornín však nie je jednoznačne vyriešená. Medzi možné spôsoby vzniku, ktoré sa pravdepodobne môžu aj kombinovať je považovaná granitizácia, proces, pri ktorom sú východzie horniny vystavené vysokým tlakom a teplotám, kedy môže dôjsť k metamorfóze až ultrametamorfóze, prípadne za dostatku fluíd i k metasomtóze. Iné teórie prepokladajú, že granitoidná magma môže byť derivovaná z bázickejších spodnokôrových alebo vrchnoplášťových tavenín parciálnou alebo frakčnou kryštalizáciou.
Ich výlevnými ekvivalentami je rad hornín od ryolitu po dacit.
Výskyt
Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení kryštalinika Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých jadrových pohoriach, veporskom a gemerskom pásme. Vo veporiku tvoria Veporský granitoidný plutón.
Referencie
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E — J. Veda, Bratislava, 531 s.