Artikulárny kostol: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
Arpad (diskusia | príspevky)
→‎Jedinečné pamiatky: svetové dedičstvo UNESCO
Riadok 33: Riadok 33:


== Jedinečné pamiatky ==
== Jedinečné pamiatky ==
Protestantské artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách také neznášanlivé pomery nevládli. Dodnes sa na Slovesku zachovalo 5 artikulárnych drevených kostolov: Svätý Kríž (pôvodne v Paludzi), Leštiny, Istebné, Hronsek a Kežmarok.
Protestantské artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách také neznášanlivé pomery nevládli. Dodnes sa na Slovesku zachovalo 5 artikulárnych drevených kostolov: Svätý Kríž (pôvodne v Paludzi), Leštiny, Istebné, Hronsek a Kežmarok. Evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, v Hronseku a v Leštinách boli 7.júla 2008 v kanadskom [[Quebecku]] na 32. zasadnutí výboru [[UNESCO]] zapísané do [[zoznam svetového dedičstva UNESCO | zoznamu svetového dedičstva UNESCO]].


== Literatúra ==
== Literatúra ==

Verzia z 12:49, 19. júl 2008

Artikulárny kostol je sakrálna stavba postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme, ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.

Historické súvislosti vzniku artikulárnych stavieb

Bližšie informácie v hlavnom článku: Reformácia

Morálny úpadok spoločnosti v 15. a 16. storočí neušetril ani cirkev a jej predstaviteľov. Nepokoje v západnej ríši a cirkvi vyvrcholili avignonským pápežstvom (13081378) a pápežskou schizmou (13781416), vystupňovanou vojnou medzi šľachtou, povstaniami roľníkov a a rozširujúcou sa korupciou v rehoľnom systéme. Tieto udalosti patrili k príčinám vzniku reformačného hnutia. Reformácia sa pôvodne šírila zo západu a severu hlavne z Nemecka a keďže s týmito krajmi existovali pomerne dobré obchodné styky, zakrátko sa dostala na Slovensko. Nové myšlienky podporované šľachtou znamenali určité uvoľnenie. Cirkevné obrady sa zjednodušovali a bohoslužobným jazykom bol ten, ktorému všetci rozumeli. Aj keď obdobie najväčšieho rozvoja reformácie na Slovensku bolo v rokoch 1521-1523, v Uhorsku stále vládli katolícki Habsburgovci.

Protireformácia a rekatolizácia

Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala protireformácia a rekatolizácia. Ešte v 1. polovici 17. st. boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo 90% veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.

Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna inkvizícia. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník Rudolf II., na rozdiel od svojho otca Maximiliána, ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.

Na uhorský trón sa dostal Leopold I., ktorého vychovávali jezuiti. Nastalo desaťročie absolutizmu. Bolo odobraných 888 kostolov.

Tököliho povstanie

Náboženský útlak, hospodárska bieda a násilie vyvolali odpor. Na čelo nespokojencov sa postavil Imrich Tököli z Kežmarku, prezývaný tiež „Kráľ Horného Uhorska“, ktoré obsadil. Úspech povstania a turecká hrozba prinútili rakúskeho kráľa zvolať v apríli 1681 snem do Šopronu. Rímskokatolícki biskupi boli neústretoví a rokovania o náboženskej slobode stroskotali.

Artikuly

Dňa 8. októbra 1681 vydal cisár rezolúciu, podľa ktorej si evanjelici mohli v Bratislave postaviť chrám. Ale nespokojní boli aj katolíci aj evanjelici a tak kráľ vydal novú rezolúciu, v ktorej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť po dva chrámy, ale s určitými obmedzeniami:

  • Zákonný článok (artikula) č.25 stanovoval pre stavbu nového protestantského chrámu tieto podmienky:
    • musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc
    • musel byť postavený v priebehu jedného roka
    • musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov
    • kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme
    • nesmel mať vežu
    • vchod nesmel byť priamo z ulice
  • Zákonný článok (artikula) č. 26 vynesený šopronským snemom stanovoval, že sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia.

Takto formulované opatrenie spôsobilo, že namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných chrámov umožnili šopronské artikuly iba obmedzenú výstavbu 38 nových modlitební, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich Turkami neobsadených stoliciach Uhorska. Vo Zvolenskej župe to bolo v obci Hronsek a v obci Ostrá Lúka.

V čase stavby chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť evanjelických cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie.

Až o 100 rokov neskôr, keď Jozef II. vydal "Tolerančný patent", smeli protestanti stavať murované kostoly, ale zato mimo námestí, bez veže a zvonov.

Jedinečné pamiatky

Protestantské artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách také neznášanlivé pomery nevládli. Dodnes sa na Slovesku zachovalo 5 artikulárnych drevených kostolov: Svätý Kríž (pôvodne v Paludzi), Leštiny, Istebné, Hronsek a Kežmarok. Evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, v Hronseku a v Leštinách boli 7.júla 2008 v kanadskom Quebecku na 32. zasadnutí výboru UNESCO zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Literatúra

  • Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VII - Turci v Uhorsku I., autor: kol., Literárne informačné centrum 2005, 365 s. ISBN 8089222005
  • Dejiny reformácie na Slovensku, Kvačala, J., Liptovský Mikuláš 1935.
  • Husiti a reformácia na Slovensku do Žilinskej synody, Dr. Varsik, Branislav, Sborníku filoz. fakulty univ. Komenského, roč.VIII, č.62, Bratislava 1932, 228 s.
  • Evanjelické kostoly na Slovensku, Janka Krivošová a kolektív, Tranoscius 2001, 287 s., ISBN 8071402133

Externé odkazy