Tesália (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Geron (diskusia | príspevky)
Riadok 4: Riadok 4:


==História==
==História==
Prví [[Gréci]] na území Tesálie boli Mykénčania, okolo roku 1800 sem prišli ďalšie grécke kmene Achájcov. Gréci pravdepodobne vyhnali pôvodné, pravdepodobne negrécke obyvateľstvo Tesálie, ktorí ušli do Anatólie a boli tam známi ako [[Frígovia]]. Vznikli tu staroveké mestá ako Farsálos, [[Larisa]], Pagasai, či Iolkos, odkiaľ pochádzal mýtický Iáson. Tesália bola na okraji civilizovaného Grécka, nakoľko hraničla s menej vyspelými epirótskymi a macedónskymi Grékmi. Tesáliu ovládli [[Peržania]], počas Grécko-perzských vojen. V 1 stor. p.n.l. územie obsadili [[Staroveký Rím|Rimania]] a tak sa Tesália stáva čsťou Rímskeho impéria, v provincií Macedonia. Pri Farsale sa stretli aj rímske légie počas občianskej vojne medzi Caesarom a Pompeiom. V 3 stor. n.l. sa cez Tesáliu prehnali kmene [[Góti|Gótov]], v 4 stor. kmene Vizigótov. Od r. 395 sa Tesália s Gréckom stáva časť Východorímskej (gréckej Byzantskej) ríše. V 6 stor. Tesáliu vyplienili [[Slovania]] a niektorí sa tu aj usadili, hlavne vo vnútrozemskej časti Tesálie, kde sa aj miešali s Grékmi. Byzantský generál Staurakios podnikol veľkú vojenskú výpravu od [[Macedónia|Macedónie]], cez Tesáliu až do [[Peloponéz|Peloponézu]], pričom zajal množstvo Slovanov, ktorých vysťahoval do Anatólie. V 9 stor., po oslobodení Grécka, boli z Tesálie, ako aj z iných častí Grécka odvedení veľa Slovanov do Anatólie a do Grécka prišli Gréci z iných častí ríše. Bolo tu však aj pomiešané, grécko-slovanské a slovanské obyvateľstvo. V 13 stor. máme sprývy o príchode ďalšej vlny Grékov do Tesálie. V roku 1204 sa toto územie stáva súčasťou Latinského cisárstva, neskôr Valašského štátu a Epirského despotátu. V tejto dobe prišli do Tesálie románske kmene Vlachov, ktorí tu žili spolu s Grékmi. Územie však formálne podliehalo znovuvytvorenej Byzancií. V 15 stor. územie Tesálie dobyli [[Turci]]. Tésalia sa včlenila do Gréckeho štátu v roku 1881, kedy územie oslobodili grécki vojaci. Po roku 1923 sa sem usadili aj anatólski Gréci, ktorí boli súčasťou Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.
Prví [[Gréci]] na území Tesálie boli Mykénčania, okolo roku 1800 sem prišli ďalšie grécke kmene Achájcov. Gréci pravdepodobne vyhnali pôvodné, pravdepodobne negrécke obyvateľstvo Tesálie, ktorí ušli do Anatólie a boli tam známi ako [[Frígovia]]. Vznikli tu staroveké mestá ako Farsálos, [[Larisa]], Pagasai, či Iolkos, odkiaľ pochádzal mýtický Iáson. Tesália bola na okraji civilizovaného Grécka, nakoľko hraničla s menej vyspelými epirótskymi a macedónskymi Grékmi. Tesáliu ovládli [[Peržania]], počas Grécko-perzských vojen. V 1 stor. p.n.l. územie obsadili [[Staroveký Rím|Rimania]] a tak sa Tesália stáva časťou Rímskeho impéria, v provincií Macedonia. Pri Farsale sa stretli aj rímske légie počas občianskej vojne medzi Caesarom a Pompeiom. V 3 stor. n.l. sa cez Tesáliu prehnali kmene [[Góti|Gótov]], v 4 stor. kmene Vizigótov. Od r. 395 sa Tesália s Gréckom stáva časť Východorímskej (gréckej Byzantskej) ríše. V 6 stor. Tesáliu vyplienili [[Slovania]] a niektorí sa tu aj usadili, hlavne vo vnútrozemskej časti Tesálie, kde sa aj miešali s Grékmi. Byzantský generál Staurakios podnikol veľkú vojenskú výpravu od [[Macedónia|Macedónie]], cez Tesáliu až do [[Peloponéz|Peloponézu]], pričom zajal množstvo Slovanov, ktorých vysťahoval do Anatólie. V 9 stor., po oslobodení Grécka, boli z Tesálie, ako aj z iných častí Grécka odvedení veľa Slovanov do Anatólie a do Grécka prišli Gréci z iných častí ríše. Bolo tu však aj pomiešané, grécko-slovanské a slovanské obyvateľstvo. V 13 stor. máme sprývy o príchode ďalšej vlny Grékov do Tesálie. V roku 1204 sa toto územie stáva súčasťou Latinského cisárstva, neskôr Valašského štátu a Epirského despotátu. V tejto dobe prišli do Tesálie románske kmene Vlachov, ktorí tu žili spolu s Grékmi. Územie však formálne podliehalo znovuvytvorenej Byzancií. V 15 stor. územie Tesálie dobyli [[Turci]]. Tésalia sa včlenila do Gréckeho štátu v roku 1881, kedy územie oslobodili grécki vojaci. Po roku 1923 sa sem usadili aj anatólski Gréci, ktorí boli súčasťou Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.


==Tesália dnes==
==Tesália dnes==

Verzia z 14:40, 25. júl 2008

Oblasť modernej Tesálie na mape Grécka.

Tesália (po gr. Θεσσαλία, Thessalía) je historické územie v severovýchodnom Grécku a tiež grécky kraj. Je to veľká úrodná kotlina obklopená pohoriami Pindos a Othrys na juhozápade, Egejským morom a horskými masívmi Olymp, Pilio a Ossa na východe. Hlavná rieka kotliny je Piniós (Péneios), ktorá sa malebným prielomom (Tempi) prebíja k svojmu ústiu do Solúnskeho zálivu. Najväčšie mestá sú tu Larisa a Volos.


História

Prví Gréci na území Tesálie boli Mykénčania, okolo roku 1800 sem prišli ďalšie grécke kmene Achájcov. Gréci pravdepodobne vyhnali pôvodné, pravdepodobne negrécke obyvateľstvo Tesálie, ktorí ušli do Anatólie a boli tam známi ako Frígovia. Vznikli tu staroveké mestá ako Farsálos, Larisa, Pagasai, či Iolkos, odkiaľ pochádzal mýtický Iáson. Tesália bola na okraji civilizovaného Grécka, nakoľko hraničla s menej vyspelými epirótskymi a macedónskymi Grékmi. Tesáliu ovládli Peržania, počas Grécko-perzských vojen. V 1 stor. p.n.l. územie obsadili Rimania a tak sa Tesália stáva časťou Rímskeho impéria, v provincií Macedonia. Pri Farsale sa stretli aj rímske légie počas občianskej vojne medzi Caesarom a Pompeiom. V 3 stor. n.l. sa cez Tesáliu prehnali kmene Gótov, v 4 stor. kmene Vizigótov. Od r. 395 sa Tesália s Gréckom stáva časť Východorímskej (gréckej Byzantskej) ríše. V 6 stor. Tesáliu vyplienili Slovania a niektorí sa tu aj usadili, hlavne vo vnútrozemskej časti Tesálie, kde sa aj miešali s Grékmi. Byzantský generál Staurakios podnikol veľkú vojenskú výpravu od Macedónie, cez Tesáliu až do Peloponézu, pričom zajal množstvo Slovanov, ktorých vysťahoval do Anatólie. V 9 stor., po oslobodení Grécka, boli z Tesálie, ako aj z iných častí Grécka odvedení veľa Slovanov do Anatólie a do Grécka prišli Gréci z iných častí ríše. Bolo tu však aj pomiešané, grécko-slovanské a slovanské obyvateľstvo. V 13 stor. máme sprývy o príchode ďalšej vlny Grékov do Tesálie. V roku 1204 sa toto územie stáva súčasťou Latinského cisárstva, neskôr Valašského štátu a Epirského despotátu. V tejto dobe prišli do Tesálie románske kmene Vlachov, ktorí tu žili spolu s Grékmi. Územie však formálne podliehalo znovuvytvorenej Byzancií. V 15 stor. územie Tesálie dobyli Turci. Tésalia sa včlenila do Gréckeho štátu v roku 1881, kedy územie oslobodili grécki vojaci. Po roku 1923 sa sem usadili aj anatólski Gréci, ktorí boli súčasťou Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.

Tesália dnes

Dnes je najväčšie mesto Tesálie Larisa. Veľká časť kraja je však dôležitým poľnohospodárskym územím, hoci Tesália nie je najfrekventovanejší turistický kraj. Najvýznamnejšie mestá sú tu okrem Larisi a Volosu aj mestá Karditsa, Trikala a Nea Ionia, kde sú uzsadení anatólski Gréci. V kraji žije okrem Grékov aj spomínané valašské obyvateľstvo, ktoré rozpráva románskym jazykom, hoci sa označujú za Grékov.