Franz von Suppé: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 13:11, 4. november 2005

Franz von Suppé (* 18. apríl 1819, Split – † 21. máj 1895, Viedeň) bol operetný skladateľ a zakladateľ Viedenskej operety.

Pôvodným menom Francesco Ezechielle Ermenegildo de Suppé-Demelli. Pochádzal z pôvodom belgickej rodiny, ktorá sa presťahovala najprv do talianskeho mesta Cremona a neskôr do Splitu, kde sa jeho otec stal okresným komisárom. Jeho matka bola z česko-poľskej rodiny. Mladosť prežil v Zadare, kde začal aj komponovať. Potom sa presťahoval do Padovy, kde mal pôvodne študovať právo, ale jeho viac priťahovalo štúdium hudby.

Do Viedne sa dostal v roku 1835, keď mu zomrel otec. V roku 1840 ho riaditeľ divadla Theater in der Josefstadt zamestnal ako dirigenta. Jeho prvé komické hudobné dielo Jung lustig, im Alter traurig, uvedené v tomto divadle sa nestretlo s úspechom. Ako dirigent sa však skvele osvedčil, keď v roku 1842 dirigoval operu Nápoj lásky od Gaetana Donizettiho, s ktorým ho viazal vzdialený príbuzenský vzťah. Donizettiho nadaný mladík zaujal, spriatelil sa s ním a ochotne mu pomohol v jeho kariére svojimi radami, skúsenosťami, ale aj svojím osobným vplyvom. V roku 1845 sa Suppé zamestnal v Theater an der Wien a v 60. rokoch pracoval v Carl Theater, kde boli uvedené aj jeho operety.

V revolučnom roku 1848 skomponoval hymnickú pieseň Das ist mein Österreich, ktorá sa stala druhou hymnou Rakúska. Po príchode Offenbachových operiet do Viedne, Suppé vycítil nové možnosti diel skladajúcich sa z príjemných melódií, rýchlych rytmov, spevu, tanca a istej ľahkosti.

24. novembra 1860 mala premiéru jeho prvá opereta Dievčenská škola (Das Pensionat), ktorá už zaznamenala istý úspech. Rozhodný úspech však dosiahol Suppé až v roku 1865, svojou operetou Krásna Galatea (nem. Die schöne Galathée), ktorá mala premiéru 9. septembra. Z ďalších autorových operiet sú najvýznamnejšie Fatinitza (1876) a Boccaccio (1879), preslávila sa tiež predohra k operete Ľahká kavaléria.

Zoznam Suppého operiet

Das Pensionat, Dievčenská škola (1860)
Zehn Mädchen und kein Mann (1862)
Die schöne Galethée, Krásna Galatea (1865)
Leichte Kavaviere, Ľahká kavaléria (1866)
Banditenstreiche (1867)
Fatinitza (1876)
Boccaccio (1879)
Dona Juana (1880)
Der Gasconer (1881)
Afrikareise (1883)
Jagd nach dem Glück, Honba za šťastím (1888)

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 Pôvodným menom '''''Francesco Ezechielle Ermenegildo de Suppé-Demelli'''''. Pochádzal z pôvodom belgickej rodiny, ktorá sa presťahovala najprv do talianskeho mesta [[Cremona]] a neskôr do Splitu, kde sa jeho otec stal okresným komisárom. Jeho matka bola z česko-poľskej rodiny. Mladosť prežil v [[Zadar]]e, kde začal aj komponovať. Potom sa presťahoval do [[Padova|Padovy]], kde mal pôvodne študovať právo, ale jeho viac priťahovalo štúdium hudby.
-Do Viedne sa dostal v roku [[1835]], keď mu zomrel otec. V roku [[1840]] ho riaditeľ divadla [[Josephstädter Theather]] zamestnal ako dirigenta. Jeho prvé komické hudobné dielo ''Jung lustig, im Alter traurig'', uvedené v tomto divadle sa nestretlo s úspechom. Ako dirigent sa však skvele osvedčil, keď v roku [[1842]] dirigoval operu ''[[Nápoj lásky]]'' od [[Gaetano Dnizetti|Gaetana Donizettiho]], s ktorým ho viazal vzdialený príbuzenský vzťah. Donizettiho nadaný mladík zaujal, spriatelil sa s ním a ochotne mu pomohol v jeho kariére svojimi radami, skúsenosťami, ale aj svojím osobným vplyvom. V roku 1845 sa Suppé zamestnal v [[Theater an der Wien]] a v 60. rokoch pracoval v [[Carl Theater]], kde boli uvedené aj jeho operety.
+Do Viedne sa dostal v roku [[1835]], keď mu zomrel otec. V roku [[1840]] ho riaditeľ divadla [[Theater in der Josefstadt]] zamestnal ako dirigenta. Jeho prvé komické hudobné dielo ''Jung lustig, im Alter traurig'', uvedené v tomto divadle sa nestretlo s úspechom. Ako dirigent sa však skvele osvedčil, keď v roku [[1842]] dirigoval operu ''[[Nápoj lásky]]'' od [[Gaetano Dnizetti|Gaetana Donizettiho]], s ktorým ho viazal vzdialený príbuzenský vzťah. Donizettiho nadaný mladík zaujal, spriatelil sa s ním a ochotne mu pomohol v jeho kariére svojimi radami, skúsenosťami, ale aj svojím osobným vplyvom. V roku 1845 sa Suppé zamestnal v [[Theater an der Wien]] a v 60. rokoch pracoval v [[Carl Theater]], kde boli uvedené aj jeho operety.
 V revolučnom roku [[1848]] skomponoval hymnickú pieseň ''Das ist mein Österreich'', ktorá sa stala druhou hymnou Rakúska. Po príchode [[Jacques Offenbach|Offenbachových]] operiet do Viedne, Suppé vycítil nové možnosti diel skladajúcich sa z príjemných melódií, rýchlych rytmov, spevu, tanca a istej ľahkosti.