Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 13:38, 5. november 2005

Franz Anton Hillebrandt (aj Hillebrand)(* 2. apríl 1719 Viedeň; † 25. január 1797 Viedeň) - Bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného Slovenska. Jeho krstným otcom bol Anton Erhard Martinelli, známy viedenský staviteľ.

Život

Používal tiež meno Franz de Paula von Hillebrandt. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Pfalzska do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni, kde bol aj 3. januára 1734 prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po Nizozemsku a Nemecku. V rokoch 1739-1740 pracoval u kniežaťa Schönborna vo Würzburgu s popredným barokovým architektom Baltazárom Neumannom, kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V r. 1742 budoval v Ravensburgu opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa Jeana Nicolasa Jadota zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby. V Budaváre (Budín) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v Bratislave navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V Nagyvárade (Veľkom Varadíne) dokončil v r. 1751 stavbu katedrály a budovy biskupského seminára. Keď v roku 1757 zomrel Johann Baptista Martinelli (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta 29. októbra 1762, za zomrelého Mikuláša Pacassiho, bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského Hofburgu. Od r. 1757 až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku.

Stavby na Slovensku

Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba hradu (1761-1768) pre nového uhorského miestodržiteľa Alberta Tešínskeho, zaťa cisárovnej Márie Terézie. Podľa Hllebrandtovho projektu vybudovali Tereziánum, pristavené k východnej strane hradu (vyhorelo v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základ dnešnej viedenskej Albertíny, jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe). Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V r. 1769 vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola Mária Terézia spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v Holíči, letný arcibiskupský palác na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírenie a prestavba budovy Kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v Trnave (1770-1773).

Podľa regulačného plánu Bratislavy sa po r. 1775 začali búrať mestské hradby, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V Nitre na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.

Iné stavby

Vypracoval plány na výstavbu barokového paláca, kópie viedenského Belvedéru, teraz múzea "Tarii Crisurilor" a baziliky v Oradei (teraz Rumunsko).

Prestavba zámku Halbturn a zámku Hof. Palác Rottal (teraz sídlo rakúskej finančnej prokuratúry)

V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku klasicizmu, spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa Ľudovíta XVI.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'')(* [[2. apríl]] [[1719]] [[Viedeň]]; † [[25. január]] [[1797]] Viedeň) - Bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného Slovenska. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
+[[Obrázok:Wien Hofburg Nacht.jpg|right|thumb|Hofburg - jeho prestavbu riadil Franz Anton Hillebrandt]]
 ==Život==
 Používal tiež meno ''Franz de Paula von Hillebrandt''. Bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Pfalzska do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na [[Akadémia výtvarných umení (Viedeň)|Akadémiu výtvarných umení]] vo Viedni, kde bol aj [[3. január]]a [[1734]] prijatý. Potom podnikol dlhšiu cestu po [[Nizozemsko|Nizozemsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. V rokoch [[1739]]-[[1740]] pracoval u kniežaťa Schönborna vo [[Würzburg]]u s popredným barokovým architektom [[Baltazár Neumann|Baltazárom Neumannom]], kde pôsobil ako staviteľský kreslič. V r. [[1742]] budoval v [[Ravensburg]]u opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa [[Jean Nicolas Jadot|Jeana Nicolasa Jadota]] zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby. V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V Nagyvárade (Veľkom Varadíne) dokončil v r. [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.