Preskočiť na obsah

Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami

d
fix wikilinky
d (robot Pridal: ca, hu, lb, lt, ml, pt, ru Zmenil: es, id, pl)
d (fix wikilinky)
'''Medzihviezdny plyn''' tvorí 99% celkovej [[hmotnosť|hmotnosti]] medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z [[atóm|atómov]], [[molekula|molekúl]], atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Pozostáva najmä z [[vodík]]a (70%), [[hélium|hélia]] (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov ([[kyslík]], [[uhlík]], [[dusík]], [[neón]], [[síra]], [[argón]]). Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I), alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko [[Kelvin]]ov, v inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. Hustota v oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10<sup>-25</sup> g.cm<sup>-3</sup>, čo je 0,1 častice na 1 cm<sup>3</sup>; po 10<sup>-20</sup>, čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm<sup>3</sup>); najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté, preto je [[tlak|tlak]] medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny, obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty, ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 [[parsek|pc]] a hmotnosť okolo 3.10<sup>5</sup> hmotností [[Slnko|Slnka]]. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10<sup>-23</sup> g.cm<sup>-3</sup> (10 častíc na 1 cm<sup>3</sup>) a s teplotou 60-80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Tieto mračná potom [[supernova|supernovy]] "rozfukujú" a tvoria tzv. rázové vlny. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K.
 
'''Medzihviezdny prach''' tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými, pravdepodobne [[kremičitanykremičitan|kremičitanovými]] alebo [[grafit|grafitovými]] zrniečkami predĺženého tvaru, s rozmermi 10<sup>-4</sup> až 10<sup>-5</sup> cm. Tieto rozmery sú blízke [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľného [[svetlo|svetla]], preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd, ktoré prachom prechádza. [[Infračervené žiarenie]] však takýmito oblakmi prechádza. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10<sup>-13</sup> častíc na 1 cm<sup>3</sup>. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10<sup>-9</sup> na 1 cm<sup>3</sup>. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú ''globuly''.
 
[[Image:Pleiades large.jpg|left|thumb|260px|Otvorená hviezdokopa [[M45]] obklopená reflexnou hmlovinou.]]
44 271

úprav