Otto František Habsbursko-lotrinský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 32: Riadok 32:
[[de:Otto Franz Joseph von Österreich]]
[[de:Otto Franz Joseph von Österreich]]
[[en:Archduke Otto Francis of Austria]]
[[en:Archduke Otto Francis of Austria]]
[[es:Archiduque Otto Franz de Austria]]
[[fr:Otto de Habsbourg-Lorraine (1865-1906)]]
[[fr:Otto de Habsbourg-Lorraine (1865-1906)]]
[[hu:Habsburg–Lotaringiai Ottó Ferenc főherceg]]
[[hu:Habsburg–Lotaringiai Ottó Ferenc főherceg]]

Verzia z 06:23, 13. august 2008

Erb habsbursko-lotrinského rodu
Erb habsbursko-lotrinského rodu
Arcivojvoda Otto František

Otto František Jozef Habsburský (* 21. apríl 1865, Štajerský Hradec, † 1. november 1906, Viedeň), bol rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinskej dynastie, druhorodený syn arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsburského a jeho druhej manželky Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej (* 24.3.1843, † 4.5.1871).


V rokoch 1895 – 1898 sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Maria Habsburský) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia staršieho brata Františka Ferdinanda. I cisár František Jozef I. ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.

No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú Máriu Jozefu nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.

V čase presadenia sobáša jeho brata Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou došlo medzi oboma bratmi k odcudzeniu. V súkromí sobáš svojho brata s nerovnocennou grófkou bezzásadový Otto podporoval, no na verejnosti sa obával vystúpiť na jeho podporu. Typické pre neho bolo, že v čase najostrejšieho sporu radšej sa utiahol do Benátok a tam čakal na vyriešenie situácie. Očividne hral na obe strany, no pred autoritou cisára mal ozajstný rešpekt.

V dôsledku promiskuitných sexuálnych vzťahov sa Otto nakazil a ochorel na, v tej dobe ťažko liečiteľný, syfilis. Rozklad tkaniva mu postupne zasiahol celý organizmus. Kvôli tomu bol Otto v roku 1904 oslobodený od vojenskej služby; jeho menovanie generálnym inšpektorom jazdectva v roku 1905 bolo iba formálnou záležitosťou.

Zomrel vo Viedni, kde ho opatrovala jeho nevlastná matka Mária Terézia Braganza. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.

Rodinné pomery

Z manželstva s Máriou Jozefou Saskou (* 31.5.1867, † 28.5.1944) pochádzali dvaja synovia:

  • Karol František (* 17.8.1887, † 1.4.1922) neskorší cisár Karol I.
  • Maximilián Evžen (* 13.4.1895, † 19.1.1952)

Iné projekty