Liptovská Sielnica

Liptovská Sielnica
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Nadmorská výška	574 m n. m.
Rozloha	17,24 km² (1 724 ha)
Obyvateľstvo	603 (31. 12. 2023)
Hustota	34,98 obyv./km²
Starosta	Igor Guráň
PSČ	032 23
ŠÚJ	510653
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	044
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	044/559 72 11
Fax	044/559 72 11
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovská Sielnica
Webová stránka: liptovskasielnica.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Liptovská Sielnica je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

História

Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola priehradou Liptovská Mara zaplavená pôvodná Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo 25. augusta 1974. Nová obec je postavená asi 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.

Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada Brnice, ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec Liptovská Mara. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. 1256. V r. 1463 získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. 1630. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V sedemdesiatych rokoch 19. storočia bola v obci zriadená pošta. V roku 1921 vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. 1929 založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.

Obec dnes

K obci v poslednom čase prirástli aj nové ulice domy a bytovka. Obec má momentálne asi 650 obyvateľov a približne 170 budov a domov. Najnovším významným prírastkom v obci je urbárny dom do ktorého sa presťahoval Sielnický urbár. V obci funguje aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.

Urbár

Prestal existovať v roku 1952, keď na základe zákona prevzalo jeho majetok JRD. Po politických zmenách sa 16. decembra 1990 bol na základe ustanovení zvolený výbor: Ján Fajčík, Jaroslav Chodás, Ľudovít Klocok, Fedor Kuna, Ján Makovický, Ján Matejčík, Vladimír Piatka, Gustáv Plachý a Matej Spriska. Pozície vo výbore sa menili, prichádzali a odchádzali nový členovia, až do teraz ,kedy je výbor nasledovný: J. Fajčík (predseda), Ľ. Klocok(pokladník), R. Majerčiak (lesník), J. Makovický, I. Plachý, J. Bella, P. Spriska, J. Chodás. Urbár má dnes asi 360 členov a spravuje približne 1200 ha pôdy a lesov.

Významní rodáci

• Samuel Ambrósius - redaktor cirkevných novín.
• Ján Maršalko - slovenský sociálnodemokratický politik
• Andrej Plávka - básnik a spisovateľ
• Juraj Babka - ev. učiteľ, básnik
• Samo Bohdan Hroboň - básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce