Radosť: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie z Wikipédie DE |
referencie |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{pracuje sa}} |
{{pracuje sa}} |
||
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]]. |
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]].<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref>. |
||
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. |
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Šťastie je spojené s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. |
||
Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom). |
Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom). |
||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
Podľa [[budhizmus|budhizmu]] je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď mysel prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. |
Podľa [[budhizmus|budhizmu]] je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď mysel prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. |
||
== Referencie == |
|||
<references/> |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 14:13, 30. august 2008
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Radosť je výrazne vymedzený psychický stav, v ktorom subjekt prežíva naplnenie svojho údelu.[1].
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Šťastie je spojené s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby.
Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom).
Radosť vždy ohlasuje - hovorí Bergson -, že životu sa darí, že získava pôdu, že získal víťazstvo: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.
Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď mysel prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti.
Referencie
- ↑ FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA
Iné projekty
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.