Mylonit: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
infobox, úprava textu, iné projekty, kat., interwiki
doplnenie
Riadok 10: Riadok 10:
Hornina_Hustota= |
Hornina_Hustota= |
}}
}}
'''Mylonit''' (gr.) je [[Premenená hornina|metamorfovaná hornina]], ktorá vznikla veľmi intenzívnym rozdrvením ([[katakláza|kataklázou]]) pôvodných [[hornina|hornín]] (predovšetkým [[Vyvretá hornina|magmatických]] a metamorfovaných) pozdĺž [[Tektonický zlom|tektonických zón]] a následným spevnením. Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa [[minerál]]neho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj [[Foliácia (geológia)|foliácia]] a čiastočná rekryštalizácia.
'''Mylonit''' (gr.) je [[Premenená hornina|metamorfovaná hornina]], ktorá vznikla [[deformačná metamorfóza|dynamometamorfózu]] za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných [[hornina|hornín]] (predovšetkým [[Vyvretá hornina|magmatických]] a metamorfovaných) pozdĺž [[Tektonický zlom|tektonických zón]] a následným spevnením.

Termín mylonit zaviedol v roku 1886 [[Charles Lapworth]]<ref>[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh http://www.geologie.estranky.cz] prístup 11.9.2008</ref>.

== Vznik ==
Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektoniky, ktoré vznikli pri takzvanej [[deformačná metamorfóza|deformačnej metamorfóze]]. Na rozidel od [[kataklazit]]ov vznikajú pri [[plastická deformácia|plastickej deformácii]] pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10<sup>-14</sup> po 10<sup>-12</sup> sekundy<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín">Putiš, M., 2004; ''Petrografia metamorfovanýh hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.</ref>. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku<ref name="Petrografia metamorfovanýh hornín"/>.


== Rozdelenie ==
== Rozdelenie ==
Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa [[minerál]]neho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj [[Foliácia (geológia)|foliácia]] a čiastočná rekryštalizácia.
Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ''ultramylonite''. ''Fylonit'' je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov). Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o ''blastomylonite''. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý milonit, protomylonit...

Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ''ultramylonite''<ref name="www.geology.cz">[http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl http://www.geology.cz] prístup: 11.9.2008</ref>. ''Fylonit'' je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)<ref name="www.geology.cz"/>. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o ''blastomylonite''<ref name="www.geology.cz"/>. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...


== Využitie ==
== Využitie ==
Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).
Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).

== Referencie ==
<references />


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 14:04, 11. september 2008

Mylonit
Mylonit
Zloženie
Hlavné minerályrôzne
Vlastnosti
Textúrajemne zrnitá, foliácia
Farbarôzna

Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.

Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth[1].

Vznik

Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektoniky, ktoré vznikli pri takzvanej deformačnej metamorfóze. Na rozidel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10-14 po 10-12 sekundy[2]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku[2].

Rozdelenie

Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.

Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite[3]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)[3]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite[3]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...

Využitie

Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).

Referencie

  1. http://www.geologie.estranky.cz prístup 11.9.2008
  2. a b Putiš, M., 2004; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
  3. a b c http://www.geology.cz prístup: 11.9.2008

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.