Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
gram.
d (gram.)
{{Bitka
|konflikt= Rževsko-vjazemskáviazemská operácia
|súčasť= bojov [[Veľká vlastenecká vojna|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]
|obrázok= [[Image:Eastern Front 1941-12 to 1942-05.png|right|300px]]|
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
 
'''Rževsko-vjazemskáviazemská operácia''' bola útočná operácia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ktorá prebiehala na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] od [[8. január]]a [[1942]] do [[20. apríl]]a [[1942]]. Bola pokračovaním sovietskej protiofenzívy od [[Moskva|Moskvy]]. Na jej konci [[20. apríl]]a 1942 vyčerpané sovietske vojská prešli do obrany. Zvyšky obkľúčených sovietskych síl, ktoré predtým prenikli do nemeckého tyla boli zničené [[12. júl]]a.
 
== Predohra ==
[[Obrázok:Map Soviet 1941 Winter counteroffensive.jpg|thumb|left|Mapa sovietskej protiofenzívy]]
Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[Demjansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demjanský výbežok severozápadne a Rževsko-Vjazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Vjazemský výbežok ako 150 km hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.
 
Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od [[Demjansk]]a po [[Kursk]] sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demjanský výbežok severozápadne a Rževsko-VjazemskýViazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-VjazemskýViazemský výbežok ako 150 km hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v [[Josif Stalin|Stalinovi]] samom veľký optimizmus<ref>David E. Glanz: ''[http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay]'' 2001, Clemson, South Carolina, s. 27</ref>. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil [[Georgij Žukov]] ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu<ref>John Erickson, Ljubica Erickson: ''Hitler versus Stalin The Eastern Front in Photographs.'' London, Carlton Books 2001, s. 89</ref>. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od [[Baltské more|Baltského]] po [[Čierne more]] sa mala začať 8. januára 1942.
Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[Vjazma|Vjazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a Vjazmy mali útočiť jednotky [[Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, Vjazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]].
 
Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od [[Ržev]]a, [[Syčevka|Syčevky]] a [[VjazmaViazma|VjazmyViazmy]] mali útočiť jednotky [[Kalininský front|Kalininského frontu]] ([[Ivan Stepanovič Konev|I. Koneva]]) a oblasti [[Kaluga|Kalugy]], [[Juchnov]] a VjazmyViazmy mali útočiť jednotky [[Západný front|Západného frontu]] ([[Georgij Konstantinovič Žukov|G. Žukov]]). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky [[skupina armád Stred|skupiny armád Stred]] operujúce východne od [[Smolensk]]a okolo miest Ržev, VjazmaViazma, Juchnov a [[Gžatsk]], ktoré tu tvorila [[Otto Colinburg|Colinburgova]] [[9. armáda Wehrmachtu|9.]] a [[Erich Hoepner|Hoepnerova]] [[4. tanková armáda Wehrmachtu|4. tanková armáda]].
 
== Bitka ==
[[Obrázok:Map Soviet 1941 Winter counteroffensive.jpg|thumb|left|Mapa sovietskej protiofenzívy]]
8. januára 1942 počas vrcholiacej zimy zaútočili úderné jednotky Kalininského frontu. [[10. január]]a ich nasledovali aj jednotky západného frontu. Do polovice januára sa vojskám Kalininského frontu podarilo obísť pozície nemeckých síl. [[Sovietska 39. armáda|39. armáda]] ([[Ivan Ivanovič Maslennikov|Maslennikov]]) prešla až do nemeckého tyla v oblasti Syčevky.
 
Hitler 8. januára odvolal z funkcie veliteľa 4. tankovej armády [[Erich Hoepner|E. Hoepnera]] a nahradil ho [[Hermann Hoth|H. Hothom]]. Veliteľa 9. armády [[Otto Colinburg|O. Colinburga]] 15. januára vystriedal [[Walther Model|W. Model]]. 20. januára naviac nahradil veliteľa 4. armády [[Ludwig Kübler|L. Küblera]] generál [[Gotthard Heinrici|G. Heinrici]]. Personálne zmeny mali kladný dopad na defenzívnu činnosť nemeckých jednotiek a najmä 9. armáda, ktorej nový veliteľ podnikol energické kroky, ktoré viedli k prerušeniu zásobovacích línií sovietskej 39. armády, časti síl [[Sovietska 29. armáda|29. armády]] a [[Sovietsky 11. jazdecký zbor|11. jazdeckého zboru]].
 
22. januára boli jednotku Kalininského frontu posilnené o 3. a 4. údernú armádu, ktoré boli preradené z radov Severo-západného frontu. 26. januára sa začala druhá fáza útoku Západného frontu na VjazmuViazmu. Jeho hlavnou silou bola 33. armáda, 1. gardový jazdecký zbor a 4. výsadkový zbor, ktoré spolupracovali s 11. jazdeckým zborom Kalininského frontu. Útočná operácia sa však nevyvíjala úspešne.
 
Od 1. februára Žukov, okrem funkcie veliteľa Západného frontu prebral zodpovednosť za obranu celého západného smeru, ktorého úlohou bol boj s nemeckou skupinou armád Stred. Nemecké velenie v tej istej dobe vyslalo na kritický úsek frontu zálohy, ktoré spoločne s kombinovanými útokmi letectva odrazili sovietske útoky na VjazmuViazmu. Nemci súčasne začali energické protiútoky proti jednotkám 33., 39. a 29. armády, ktorých sily boli nútené začiatkom februára prejsť do obrany. V druhej polovici februára a začiatkom marca sa sovietska 43. armáda pokúšala vytvoriť koridor a obnoviť zásobovanie 33. armády. Večer 13. apríla 1942 sovietske velenie stratilo spojenie s velením 33. armády, ktorú sa Nemcom podarilo v týchto dňoch definitívne zlikvidovať. Jej vojaci padli do zajatia, alebo sa v malých skupinách pokúšali prebiť k vlastným jednotkám či partizánom. Ranený veliteľ armády [[Michail Grigorievč Jefremov|M.G. Jefremov]] spáchal 17. alebo [[18. apríl]]a samovraždu.
 
Koncom marca a začiatkom apríla jednotky Kalininského a Západného frontu sa ešte raz pokúsili o útok na nemecké pozície. Ani tieto útoky však neboli úspešné. 20. apríla sovietske vojská prešli do obrany na čiare [[Ržev]], [[Gžatsk]], [[Kirov]] a [[Žizdra]].
 
== Záver ==
Kalininský a Západný front počas bojov stratili od 8. januára do 20. apríla 1942 celkovo 123&nbsp;380 mŕtvych a 217&nbsp;847 ranených<ref name="www.soldat.ru">[http://www.soldat.ru/doc/casualties/book/chapter5_10_1.html http://www.soldat.ru - Rževsko-vjazemskajaviazemskaja nastupiteľnaja operacja] prístup: 13.9.2008</ref>.
 
Pokusy o likvidáciu výbežku nemeckého frontu pokračovali v lete od [[30. júl]]a počas [[rževsko-syčevská operácia|rževsko-syčevskej operácie]], ktorú nakoniec sovietske velenie [[1. október|1. októbra]] bez výraznejšieho úspechu zastavilo. Neskôr bol vypracovaný nový plán útoku známy tiež ako [[operácia Mars]] alebo druhá rževsko-syčevská operácia, ktorá mala spolu s [[operácia Saturn|protiútokom pri Stalingrade]] významne narušiť celistvosť nemeckého frontu. Tieto boje trvali od [[25. november|25. novembra]] do [[20. december|20. decembra]] 1942 a skončili sa opätovným neúspechom sovietskych síl o likvidáciu nemeckého výbežku pri Rževe. Etapa bojov o Ržev v roku 1942 a 1943 je tiež známa ako „Rževský mlynček na mäso“.
42 635

úprav

Navigačné menu