Bitka o Aachen: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
aspoň zákaldné info,
d preklep
Riadok 21: Riadok 21:
}}
}}
{{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}}
{{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}}
'''Bitka o Aachen''' bola šesť týždňová bitka [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na [[západný front (2. svetová vojna)|západnom fronte]], ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste [[Aachen]] a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál [[Gerhard von Schwerin]], pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom [[Gerhard Wilck|Gerhardom Wilckom]], ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov [[Volkssturm]]u mesto bránil do 21. okróbra.
'''Bitka o Aachen''' bola šesť týždňová bitka [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na [[západný front (2. svetová vojna)|západnom fronte]], ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste [[Aachen]] a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál [[Gerhard von Schwerin]], pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom [[Gerhard Wilck|Gerhardom Wilckom]], ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov [[Volkssturm]]u mesto bránil do 21. októbra.


Historické mesto [[Aachen]], centrum ríše [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]]. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitkeo Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov. Američania mesto dobyli po dvoch týždňoch pouličných bojov, pričom zlikvidovali väčšinu nepriateľských síl.
Historické mesto [[Aachen]], centrum ríše [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]]. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitkeo Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov. Američania mesto dobyli po dvoch týždňoch pouličných bojov, pričom zlikvidovali väčšinu nepriateľských síl.

Verzia z 20:25, 19. september 2008

Šablóna:Bitka

Západný front
Čudná vojna - Francúzsko - Dynamo - Británia - Dieppe - Overlord - Dragoon - Market Garden - Šelda - Hürtgenský les - Aachen - Ardeny - Varsity

Bitka o Aachen bola šesť týždňová bitka druhej svetovej vojny na západnom fronte, ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste Aachen a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál Gerhard von Schwerin, pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom Gerhardom Wilckom, ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov Volkssturmu mesto bránil do 21. októbra.

Historické mesto Aachen, centrum ríše Karola Veľkého, sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez Siegfriedovu líniu. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitkeo Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov. Američania mesto dobyli po dvoch týždňoch pouličných bojov, pričom zlikvidovali väčšinu nepriateľských síl.

Šablóna:Vojnový výhonok