Bitka o Aachen: Rozdiel medzi revíziami
gramatika |
gramatika |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
|protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] Nacistické [[Nemecko]] |
|protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] Nacistické [[Nemecko]] |
||
|velitel1=[[William Simpson]] |
|velitel1=[[William Simpson]] |
||
|velitel2=[[Gerhard Wilck]] |
|velitel2 = [[Gerhard Wilck]] |
||
|sila1= 100 000 mužov |
|sila1= 100 000 mužov |
||
|sila2= 13 000 nemeckých vojakov |
|sila2= 13 000 nemeckých vojakov |
||
| Riadok 23: | Riadok 23: | ||
'''Bitka o Aachen''' bola šesť týždňová bitka [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na [[západný front (2. svetová vojna)|západnom fronte]], ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste [[Aachen]] a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál [[Gerhard von Schwerin]], pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom [[Gerhard Wilck|Gerhardom Wilckom]], ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov [[Volkssturm]]u mesto bránil do 21. októbra. |
'''Bitka o Aachen''' bola šesť týždňová bitka [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na [[západný front (2. svetová vojna)|západnom fronte]], ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste [[Aachen]] a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál [[Gerhard von Schwerin]], pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom [[Gerhard Wilck|Gerhardom Wilckom]], ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov [[Volkssturm]]u mesto bránil do 21. októbra. |
||
== Situácia== |
|||
| ⚫ | Historické mesto [[Aachen]], centrum ríše [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]]. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na |
||
| ⚫ | Historické mesto [[Aachen]], centrum ríše [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]]. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitke o Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov. |
||
[[Image:Kriegsgefangene.jpg|thumb|left|]] |
[[Image:Kriegsgefangene.jpg|thumb|left|]] |
||
Verzia z 08:37, 20. september 2008
| Západný front |
|---|
| Čudná vojna - Francúzsko - Dynamo - Británia - Dieppe - Overlord - Dragoon - Market Garden - Šelda - Hürtgenský les - Aachen - Ardeny - Varsity |
Bitka o Aachen bola šesť týždňová bitka druhej svetovej vojny na západnom fronte, ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste Aachen a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál Gerhard von Schwerin, pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom Gerhardom Wilckom, ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov Volkssturmu mesto bránil do 21. októbra.
Situácia
Historické mesto Aachen, centrum ríše Karola Veľkého, sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez Siegfriedovu líniu. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitke o Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov.
.jpg)