Kréta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 19:51, 6. október 2008

Šablóna:Grécky kraj Kréta (po grécky Κρήτη - Kriti, po latinsky Creta alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrovom v Stredozemnom mori. Považuje sa za kolísku európskej civilizácie - ostrov bol centrom Minojskej civilizácie. Podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil vládca olympských bohov – Zeus. Je priamou súčasťou Grécka.

História

Starovek

Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minójčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minójčania obchodovali s okolitým stredomorým a tiež s gréckymi Mykénčanmi, avšak okolo r. 1450 p.n.l. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe sa krétsky svet zrútil a predpokladá sa, že na Kréte sa usadzovali mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Avšak aj mykénska civilizácia sa zrútila a do Grécka prichádzajú ďalšie Grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy sa stáva Kréta ostrovom obývaným Grékmi. Kréta sa v klasickej dobe stáva málovýznamným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvýja pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V r. 88 p.n.l. Mithridates VI., kráľ Pontu a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslai na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 p.n.l. teda začína rímska vláda. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3 stor. Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v r. 313, kedy cisár Constantinus kresťanstvo povolil vyznávať. Po r. 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.

Byzantská doba

Byzantsá ríša bol grécky štát, no ani tu Kréta nezohrala žiadnu významnú úlohu. V 6 stor. Grécko obsadili Slovania a nie je vylúčené, že nejaký malý slovanský kmeň sa usadil aj na Kréte, no aj keby tomu tak bolo, tento menší slovanský kmeň nemohol spôsobiť žiadne vážne problémy miestnemu obyvateľstvu. To sa podarilo až Arabom v 9 stor., ktorí ostrov dobyli, zničili mesto Gortyna a zabili miestneho patriarchu, Kyrilosa. Arabi tu založili mesto Kandia (Iraklio). Arabov však Gréci vyhnali, podarilo sa to v r. 960 cisárovi Nikiforovi Fokasovi. Tak sa Kréta vymanila spod islamského vplyvu, spať do gréckeho sveta. Avšak už v tejto dobe tu pravdepodobne bolo aj moslimské arabské obyvateľstvo.

Benátska vláda Keď križiaci v r. 1204 dobyli Byzanciu, pripadla Kréta Benátčanom. Benátska vláda bola silná a do krétskej gréčtiny sa dostávali talianske slová. V 15 stor. sa krétski Gréci v mnohom obrodili, vznikla ich národná hellénska identita a práve Kréta sa stala útočiskom gréckej civilizácie, keď Turci dobyli Konštantinopol a potom aj Grécko. Mnoho gréckych vzdelancov sa sem uchýlilo. V tomto období Visentzos Kornaros napísal krétsky epos Erotokritos, ktorí sa dostal aj do ľudovej hudby a na Kréte sa spieva dodnes. Z Kréty pochádzal aj maliar Dominikos Theotokopoulos (El Greco). Avšak rozmach definitívne skončil v r. 1718, kedy sa ostrova zmocnili Turci.

Osmanská nadvláda

Následne mnoho Kréťanov prestúpilo na islam a poturčilo sa. Takýmto spôsobom tu rástlo islamské grécke obyvateľstvo, ktoré sa však poturčovalo. V 19 stor. moslimovia tvorili pravdepodobne 45% obyvateľstva, avšak iný turecký cenzus uvádza iba 24% moslimov na Kréte. Povstanie Grékov v materskom Grécku proti tureckej moci mal ohlas aj na Kréte, kde vzniklo povstanie, ktoré potlačila až turecká armáda z Egypta, ktorá následne napadla Grécko. Avšak po e. 1830 dosiahlo GRécko nezávislosť, pričom Kréta dostala autonómne postavenie po ďalších revoltách. Vznikol autonómny krétsky štát. Počas tohoto povstania padla viac ako polovica moslimského obyvateľstva. V r. 1913 grécky premiér, Kréťan Eleftherios Venizelos pripojil Krétsky autonómny štát do Grécka. V r. 1923 sa moslimovia z Grécka (teda aj z Kréty) vysťahovali do Turecka, počas Grécko-tureckej výmene obyvateľstva.

Moderná Kréta a krétska kultúra

Kréta si stále drží výsadu akéhosi autonómneho gréckeho štátu, nakoľko Kréťania majú iné zvyky ako európski Gréci. Predovšetkým je to krétska gréčtina, ktorá sa značne odlišuje od európskej gréčtiny. Hlavné mesto Kréty je Iraklio, ďalšie veľké mesto je Chania, Rethymno čí Lasithi. Kréta je vychýreným gréckym letoviskom, vďaka nádherným plážam a histórií. Kréta má aj zaujímavé ľudové tradície, známe sú krétske piesne hrané na sláčikový nástroj lyra (pozri Grécky folklór). Slávny je aj krétsky tanec Pentozalis. vrámci gréckeho vína je veľmi známe víno z Kréty, vyrába sa tu aj olivový olej, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie. Ľudia sa bežne rozprávaú v krétskej gréčtine.

Geografické údaje

Kréta sa nachádza približne 160 km juhovýchodne od Peloponézu. Jej rozloha je 8 336 km² a tiahne sa v dĺžke 260 km v smere východ-západ. V najširšom mieste meria ostrov 60 km, v najužšom, pri meste Ierapetra, Ιεράπετρα, je široký 12 km. Pobrežie Kréty meria 1,046 km. Serverné brehy ostrova obmýva Krétske more (Κρητικό Πέλαγος), južnú časť Líbyjské more (Λιβυκό Πέλαγος). More pri západnom pobreží sa nazýva Myrtónske (Μυρτώο πέλαγος) a pri východnom Karpatské (Καρπάθιο πέλαγος). Ostrov je veľmi hornatý, tvorený najmä vápencom a je súčasťou (sčasti podmorského) horského pásma tiahnuceho sa od Peloponézu cez Karpathos a Rhodos po Malú Áziu. Na severe klesá ostrov do mora pozvoľnejšie ako jeho južná strana. Od západu k východu sa tiahnú nasledovné pohoria:

Lefka Ori, Λευκά Όρη (po slovensky Biele Hory) s najvyšším vrcholom Pachnes, Πάχνες (2453 m n.m.)
Idi, Ίδη alebo Psiloreitis, Ψηλορείτης s najvyššou horou Kréty Timios Stavros, Τίμιος Σταυρός, nazývanou často samotným názvom pohoria (2456 m n.m.)
Dikti, Δίκτη s rovnomenným vrcholom (2148 m n.m.)
Thripti, Θρυπτή na východe s maximálnou výškou 1489 m n.m.

Najväčšou nížinou (nielen na Kréte, ale aj v celom Grécku) je so 140 km² Messara, Μεσσαρά. Nachádza sa na juhu centrálnej časti ostrova, približne 45 km od hlavného mesta ostrova Irakleio (Ηράκλειο; Herakleion). Okrem úrodných nížin, vďaka hornatému charakteru, sa na Kréte nachádzajú aj veľmi úrodné náhorné plošiny, napr. Lasithi (Λασίθι), Omalos (Ομαλός) a Nida (Νίδα). V horách možno nájsť i zaujímavé jaskyne, napr. kvapľovú Diktaio Antro (Δικταίο άντρο) v pohorí Dikti alebo Idaio Antro (Ιδαίο άντρο) v pohorí Idi, obe považované za rodisko Dia alebo hlboké rokliny, najznámejšou je roklina v Samárii (φαράγγι της Σαμαριάς) v pohorí Lefka Ori, ktorá so svojou celkovou dĺžkou 18 km je súčasne najdlhšou v Európe.

Krétu obklopujú menšie obývané i neobývané ostrovy. Najväčším z nich je ostrov Gavdos, Γαύδος, ktorý je súčasne najjužnejším bodom Európy.

Klíma

Podnebie na ostrove je subtropické, typicky stredomorské. Dlhé leto býva teplé a suché (máj - október), zima mierna a daždivá (november - apríl), hory bývajú pokryté snehom. Vo vyšších polohách vydrží snehová pokrývka častokrát až do júna. Za rok spadne približne 500 mm zrážok, väčšinou v zime. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 18°C, pod 10°C klesá teplota málokedy i v najchladnejších mesiacoch (január, február). So svojimi približne 300 slnečnými dňami patrí Kréta spolu s Cyprom k najslnečnejším ostrovom Stredomoria.

Obyvateľstvo

Na Kréte žije takmer 630,000 obyvateľov (623,666 v roku 2005), prevažne Grékov.

Hospodárstvo

Hlavným odvetvím hospodárstva je turistický ruch. Poľnohospodárstvo sa venuje predovšetkým pestovaniu olív, hrozna a ovocia. Ostrov patrí k najväčším exportérom olivového oleja v Európskej únii.

Politické členenie

Kréta je jedným z 13-tich gréckych administratívnych celkov – krajov (periféreia-περιφέρεια), ktorý sa rozdeľuje na 4 okresy/nomy (nomós-νομός):

Chania (Χανιά)
Irakleio (Ηράκλειο)
Lasithi (Λασίθι)
Rethymno (Ρέθυμνο)

Turistika

Kréta je obľúbenou turistickou destináciou, približne 15% návštevníkov Grécka prechádza cez letisko a prístav v Irakleio. Na ostrov je možné dostať sa letecky (medzinárodné letiská v Irakleio a Chanii) alebo loďou (prístavy Irakleio, Chania, Rethymno a Agios Nikolaos).

Často navštevovaným miestom je Knossos (Κνωσσός) - hlavné mesto mínojskej civilizácie, nachádzajúce sa približne 6 km od Irakleio.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kréta

Šablóna:Grécko

@@ Riadok 15: / Riadok 15: @@
 '''Starovek'''
-Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minójčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minójčania obchodovali s okolitým stredomorým a tiež s gréckymi Mykénčanmi, avšak okolo r. 1450 p.n.l. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe sa krétski svet zrútil a predpokladá sa, že na Kréte sa usadzujú mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Avšak aj mykénska civilizácia sa zrútila a do Grécka prichádzajú ďalšie Grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy sa stáva Kréta ostrovom obývaným Grékmi. Kréta sa v klasickej dobe stáva málovýznamným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvýja pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V r. 88 p.n.l. Mithridates VI., kráľ [[Pontos|Pontu]] a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslai na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 p.n.l. teda začína rímska vláda. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3 stor. Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v r. 313, kedy cisár Constantinus kresťanstvo povolil vyznávať. Po r. 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.
+Prví obyvatelia Kréty boli tzv. Minójčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Mali vyspelé písmo a palácovú kultúru. Minójčania obchodovali s okolitým stredomorým a tiež s gréckymi Mykénčanmi, avšak okolo r. 1450 p.n.l. sa ich civilizácia zrútila. Stalo sa tak pravdepodobne kvôli výbuchu sopky na ostrove Thira, ktorá potom vyvolala tsunami. Po tejto katastrofe sa krétsky svet zrútil a predpokladá sa, že na Kréte sa usadzovali mykénski Gréci, ktorí tu naďalej používali minojské písmo na zápis gréčtiny. Avšak aj mykénska civilizácia sa zrútila a do Grécka prichádzajú ďalšie Grécke kmene. Bojovný grécky kmeň Dórov obsadil Krétu a usadil sa tu. Od vtedy sa stáva Kréta ostrovom obývaným Grékmi. Kréta sa v klasickej dobe stáva málovýznamným gréckym štátom a vďaka svojej vzdialenej polohe sa vyvýja pomerne separovane od ostatných gréckych krajín. V r. 88 p.n.l. Mithridates VI., kráľ [[Pontos|Pontu]] a nepriateľ Rimanov dobyl Knóssos a tak Rimania poslai na Krétu tri légie, ktoré si ostrov podmanili. Od roku 69 p.n.l. teda začína rímska vláda. Počas cisárstva patrila Kréta do senátnych provincií, s hlavným mestom v Gortyne. Gortyna sa stala najväčším krétskym mestom. Ostrov prežil pokojné obdobie rímskej nadvlády. Rozprávalo sa tu dórskym nárečím starogréčtiny. Cisár Diocletianus koncom 3 stor. Krétu pričlenil do balkánskej diecézy Moesiae. Na ostrove sa šírilo kresťanstvo a upevnilo sa v r. 313, kedy cisár Constantinus kresťanstvo povolil vyznávať. Po r. 395 sa Rímska ríša rozdelila a Kréta pripadla Východnému (Byzantskému) impériu.
 '''Byzantská doba'''