Etna

Etna
stratovulkán
Štát	Taliansko
Región	Sicília
Nadmorská výška	3 350 m n. m.
Súradnice	37°44′03″S 15°00′16″V
Posledná erupcia	2008
Poloha na mape sveta
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Portál vied o Zemi

Etna je aktívna sopka nachádzajúca sa na východnom pobreží Sicílie. S výškou 3 350 metrov je to najväčšia sopka v Európe. Názov pochádza z rímskeho slova Aetna, prevzatého od grékov - aitho (horieť), alebo od feničanov - attano. Arabi ju nazývajú Gibel Utlamat (hora ohňa), skomolenina tohto názvu (Mongibeddu) je tiež lokálne používaná. Sopka bola v antike objektom mnohých mytologických povier: boh vetra Eól v jaskyniach na Etne zajal vetry, Vulkán, boh kováčov mal svoju dielňu v jej útrobách (taktiež ju mal aj na sopke Vulcano).

Sopka je izolovaný kopec, ležiaci približne 29 km od Catanie. Na jej úpätí sa nachádzajú vinice, olivové, figové a citrusové sady, vyššie polohy sú pokryté píniovými hájmi a vrchol je odlesnený, pokrytý lávovými prúdmi a vulkanickým popolom. Väčšiu časť roka sa na vrchole drží snehová pokrývka.

Geológia

Mapa umiestnenia sopky Etna na Sicílii.

Sopka je trochu tažšie klasifikovateľná, nesie znaky aj štítových sopiek, aj stratovulkánu. Príčina vulkanickej činnosti Etny ostáva stále nejasná, nakoľko vulkanizmus Etny priamo nesúvisí so žiadnou subdukčnou zónou (tá je však príčinou vulkanizmu nedaľekých Liparských ostrovov), ani riftovou zónou, ani s vulkanizmom horúcich škvŕn. Mechanizmov objasňujúcich pôvod vulkanizmu je niekoľko:

• Asymetrický riftový systém medzi Maltsko-sicískym blokom a panvou Iónskeho mora
• Spätný posun litosférickej dosky v subdukčnej zóne pod Tyrrhenským morom, prípadne výstup magmy cez tzv. „doskové okno“
• Priesečník veľkých zlomových systémov (Maltský zlomový systém a zlomová zóna Messina-Giardini)
• Napätie spôsobené rozťahovaním Sicílsko-Kalábrijskej riftovej zóny

Počiatky sopečnej činnosti sa datujú na dobu pred pol miliónom rokov, emisiami tholeitických magiem v morskom a neskôr pobrežnom prostredí severne od dnešnej Catanie. Pred 300 000 rokmi pokračoval vývoj etapou tholeitických erupcií v juhozápadnom sektore Etny. Neskôr (približne pred 170 000 rokmi) pokračovali erupcie mafických magiem z centier Calanna a Trifoqulietto a vytvorila sa tzv. stará Etna. Pred 35 000 - 15 000 rokmi boli erupcie obzvlášť explozívne, popol z nich sa našiel až v Ríme - 800 km severne.

Pred 3 500 rokmi nastal kolaps východného krátera, podobný erupcii sopky Saint Helens v roku 1980, čo je zaznamenané Diodorom Sicílskym (je to prvý historický záznam o erupcii Etny).

Dom na svahu, zničený tečúcou lávou.

Erupcie

Erupcie Etny sú väčšinou pokojné, efuzívne, ale občas sa vyskytnú aj explozívne erupcie (a vďaka hustému osídleniu v okolí, aj s katastrofickými následkami). Posledná katastrofická erupcia sa udiala v marci roku 1669. Predchádzali jej silné zemetrasenia s epicentrami na južných svahoch sopky. 11. marca sa otvorila veľká trhlina, lávové prúdy zničili mestečko Nicolosi, neskôr ešte ďalšie dve mestá a viacero dedín. V apríli prenikli až k Catanii, túto však ochránili hradby, ktoré odklonili ich tok do prístavu. No 30. apríla však prúdy prenikli aj cez hradby a zničili celú západnú časť mesta. Celkový objem vyvrhnutej lávy bol približne 830 km³.

Ďaľša erupcia s pomerne veľkým lávovým prúdom sa odohrala v roku 1928, zničila mesto Mascali. V roku 1992 boli prevedené úspešné záchranné práce na odklonení lávy, smerujúcej na mestečko Zafferana. V rokoch 2002 - 2003 sopka vyprodukovala veľké mračná popola a prachu, ktoré boli viditeľné až z Líbye na druhej strane Stredozemného mora a aj z vesmíru.

Galéria

• 
  Kráter.
• 
  Erupcia v roku 2002.
• 
  Pohľad z mora.
• 
  Pohľadnica s erupciou (rok 1931).

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etna

Externé odkazy

• www.volcano.si.edu - Etna na Global Volcanism Program (po anglicky)