Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
d Pravda premiestnená na Pravda (filozofia) |
dp po presune |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Pravda''' je [[filozofická kategória]]. |
|||
== Názory na pravdu == |
|||
'''Pravda''' |
|||
=== Akvinský === |
|||
pravda |
|||
Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu [[pravda (teória korešpondenčná)|teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu]]. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha. |
|||
pred Kr. je [[konštituent významový|významový konštituent]] |
|||
⚫ | |||
je dianie otvorensti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), |
|||
mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše |
|||
odcudzených (zaživa mřtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, |
|||
čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej |
|||
(na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). |
|||
=== Antické obdobie === |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
odhalenosť ([[alétheia|alétheia]]) a inými spôsobmi. |
|||
je dianie otvorensti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). |
|||
⚫ | |||
=== Aristoteles === |
|||
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím. |
|||
=== Augustín z Hippa === |
|||
Pravda podľa [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít. |
|||
=== Hegel === |
|||
Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] pravda je celok. |
|||
=== Inštrumentalizmus === |
|||
Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť. |
|||
=== Katolicizmus === |
|||
Pravda v [[katolicizmus|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj |
|||
iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha. |
|||
=== Kipling === |
|||
Podľa [[Rudyard Kipling|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny. |
|||
=== Nietzsche === |
|||
Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]] je užitočný omyl. |
|||
=== Osvietenstvo === |
|||
Podľa [[osvietenstvo|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania. |
|||
=== Parmenides === |
|||
[[Parmenides]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa |
|||
ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov. |
|||
=== Patočka === |
|||
Podľa [[Jan Patočka|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax. |
|||
=== Platón === |
|||
Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea (Platon)|ideí]]. |
|||
=== Rescher === |
|||
[[Rescher, N.|Rescher]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa |
|||
ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov. |
|||
=== Teória koherenčná umiernená === |
|||
Pravda podľa [[teória koherenčná umiernená|teórie koherenčnej umiernenej]] je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov. |
|||
=== Teória korešpondenčná === |
|||
Podľa [[teória korešpondenčná|teórie korešpondenčnej]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu). |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* {{filit| |
* {{filit|fil/fil.html}} |
||
[[Kategória:Filozofia]] |
|||
{{filit na úpravu}} |
Verzia z 21:16, 26. október 2008
Pravda je filozofická kategória.
Názory na pravdu
Akvinský
Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.
Antické obdobie
Pravda je chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorensti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.
Aristoteles
Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
Augustín z Hippa
Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
Hegel
Podľa Hegela pravda je celok.
Inštrumentalizmus
Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
Katolicizmus
Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.
Kipling
Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.
Nietzsche
Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.
Osvietenstvo
Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
Parmenides
Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Patočka
Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
Platón
Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.
Rescher
Rescher zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Teória koherenčná umiernená
Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
Teória korešpondenčná
Podľa teórie korešpondenčnej pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok Priemer Slnka je 1 400 000 km je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. 1011 b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.