Július Virsik

JUDr. Július Virsik, (* 27. september 1908, Malacky, † 16. máj 1993, Bratislava) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.

Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte Svoradov, kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Pôsobil v Bratislave ako advokát až do roku 1949, kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.

Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s Ferdinadom Ďurčanským. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych biskupov. Až do rozpadu štátu v roku 1945 mal v kancelárii zamestnanú korešpondentku pani Fleischmannovú, židovku.

Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku 1945 či s Gottwaldom a Husákom v roku 1948. V roku 1968 bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.

Virsik bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, angličtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne .

Synom Júliusa Virsika je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik.