Tretia križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami
Revízia 1908448 používateľa Emír Balduin Hallef Omar Ali al-Adid bin Abú Sharee al-Kerak ([[User talk:Emír Baldui |
k |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Križiacke výpravy}} |
{{Križiacke výpravy}} |
||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom [[Saladin]]om (asi [[Kurdovia|kurdského]] pôvodu) roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiocheiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akkon]] (=Akka) v Sýrii. Saladin už predtým roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti mosulského sultanátu. |
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom [[Saladin]]om (asi [[Kurdovia|kurdského]] pôvodu) roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiocheiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akkon]] (=Akka) v Sýrii. Saladin už predtým roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti mosulského sultanátu. |
||
| Riadok 8: | Riadok 11: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Third crusade}} |
{{projekt|commons=Category:Third crusade}} |
||
| ⚫ | |||
{{Dejepisný výhonok}} |
{{Dejepisný výhonok}} |
||
Verzia z 22:20, 30. október 2008
._Part_of_a_water_clock_(detail).jpg)
Tretia križiacka výprava (1189-1192) bola vojenská výprava, ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi kurdského pôvodu) roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiocheiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol Akkon (=Akka) v Sýrii. Saladin už predtým roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti mosulského sultanátu.
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu (francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ lod'ami) vydali cez Balkán na Blízky východ: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku, potom čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiocheiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ Vít (Guy) Lusignanský - ale pri jeho obliehaní v roku 1191 umrel. Na tom istom mieste pristáli v máji / júni 1191 vojská Filipa II. / Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. 7. 1191) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Vít Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia križiacka výprava
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |