Rževsko-viazemská operácia

Východný front

Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Rževsko-viazemská operácia bola útočná operácia druhej svetovej vojny, ktorá prebiehala na východnom fronte od 8. januára 1942 do 20. apríla 1942. Bola pokračovaním sovietskej protiofenzívy od Moskvy. Na jej konci 20. apríla 1942 vyčerpané sovietske vojská prešli do obrany. Zvyšky obkľúčených sovietskych síl, ktoré predtým prenikli do nemeckého tyla boli zničené 12. júla.

Predohra

Po tom, čo sa do konca novembra 1941 Sovietom podarilo zastaviť postup väčšiny nemeckých jednotiek pred Moskvou a 5. decembra 1941 prejsť do protiofenzívy. Na dlhom úseku frontu od Demjanska po Kursk sa im podarilo Nemcov zatlačiť ďaleko od hlavného mesta. Výnimkou boli dva výbežky. Demjanský výbežok severozápadne a Rževsko-Viazemský na západ od Moskvy. Najmä bližší Rževsko-Viazemský výbežok ako 150 km hlboký klin vrážal z juhozápadu do sovietsko-nemeckého frontu a pôsobil potenciálne veľké ohrozenie Moskvy. Predošlé obrovské úspechy navodili v sovietskom najvyššom velení a najmä v Stalinovi samom veľký optimizmus. 5. januára 1942 na stretnutí hlavného štábu Stalin prezentoval svoj „víťazný plán“ na likvidáciu všetkých nemeckých skupín armád. Proti tomuto plánu sa otvorene postavil Georgij Žukov ako aj ďalší, ktorí poukazovali na nedostatok zásob pre podobnú rozsiahlu ofenzívu. Nadchádzajúce plány, však už nikto nezastavil, keďže ich Stalin prikázal rozoslať ešte pred začiatkom stretnutia štábu. Generálna ofenzíva po celej dĺžke frontu od Baltského po Čierne more sa mala začať 8. januára 1942.

Na úseku priľahlom k Rževskému výbežku v oblasti severozápadne od Rževa, Syčevky a Viazmy mali útočiť jednotky Kalininského frontu (I. Koneva) a oblasti Kalugy, Juchnov a Viazmy mali útočiť jednotky Západného frontu (G. Žukov). Ich cieľom bolo obkľúčiť, rozčleniť a zlikvidovať nemecké jednotky skupiny armád Stred operujúce východne od Smolenska okolo miest Ržev, Viazma, Juchnov a Gžatsk, ktoré tu tvorila Colinburgova 9. a Hoepnerova 4. tanková armáda.

Bitka

Mapa sovietskej protiofenzívy

8. januára 1942 počas vrcholiacej zimy zaútočili úderné jednotky Kalininského frontu. 10. januára ich nasledovali aj jednotky západného frontu. Do polovice januára sa vojskám Kalininského frontu podarilo obísť pozície nemeckých síl. 39. armáda (Maslennikov) prešla až do nemeckého tyla v oblasti Syčevky.

Jednotkám západného frontu sa podarilo prelomiť nemecké pozície a získať Možajsk, Verju, Kirov, Ljudinovo a Suchuniči. Prielom obrany na tomto úseku vytvoril predpoklad pre úspešné obchvátenie nemeckých pozícií z juhovýchodu.

Hitler 8. januára odvolal z funkcie veliteľa 4. tankovej armády E. Hoepnera a nahradil ho H. Hothom. Veliteľa 9. armády O. Colinburga 15. januára vystriedal W. Model. 20. januára naviac nahradil veliteľa 4. armády L. Küblera generál G. Heinrici. Personálne zmeny mali kladný dopad na defenzívnu činnosť nemeckých jednotiek a najmä 9. armáda, ktorej nový veliteľ podnikol energické kroky, ktoré viedli k prerušeniu zásobovacích línií sovietskej 39. armády, časti síl 29. armády a 11. jazdeckého zboru.

22. januára boli jednotku Kalininského frontu posilnené o 3. a 4. údernú armádu, ktoré boli preradené z radov Severo-západného frontu. 26. januára sa začala druhá fáza útoku Západného frontu na Viazmu. Jeho hlavnou silou bola 33. armáda, 1. gardový jazdecký zbor a 4. výsadkový zbor, ktoré spolupracovali s 11. jazdeckým zborom Kalininského frontu. Útočná operácia sa však nevyvíjala úspešne.

Od 1. februára Žukov, okrem funkcie veliteľa Západného frontu prebral zodpovednosť za obranu celého západného smeru, ktorého úlohou bol boj s nemeckou skupinou armád Stred. Nemecké velenie v tej istej dobe vyslalo na kritický úsek frontu zálohy, ktoré spoločne s kombinovanými útokmi letectva odrazili sovietske útoky na Viazmu. Nemci súčasne začali energické protiútoky proti jednotkám 33., 39. a 29. armády, ktorých sily boli nútené začiatkom februára prejsť do obrany. V druhej polovici februára a začiatkom marca sa sovietska 43. armáda pokúšala vytvoriť koridor a obnoviť zásobovanie 33. armády. Večer 13. apríla 1942 sovietske velenie stratilo spojenie s velením 33. armády, ktorú sa Nemcom podarilo v týchto dňoch definitívne zlikvidovať. Jej vojaci padli do zajatia, alebo sa v malých skupinách pokúšali prebiť k vlastným jednotkám či partizánom. Ranený veliteľ armády M.G. Jefremov spáchal 17. alebo 18. apríla samovraždu.

Koncom marca a začiatkom apríla jednotky Kalininského a Západného frontu sa ešte raz pokúsili o útok na nemecké pozície. Ani tieto útoky však neboli úspešné. 20. apríla sovietske vojská prešli do obrany na čiare Ržev, Gžatsk, Kirov a Žizdra.

V zúfalých bojoch v obkľúčení pokračovali jednotky 39. armády a 11. jazdeckého zboru. 2. júla 1942 Nemci vojskami 9. armády začali operáciu Seydlitz. Sovieti sa pokúšali svojim obkľúčeným jednotkám odľahčiť útokom 2. údernej armády avšak núspešne. 12. júla boli zvyšky obkľúčených síl zničené. Veliteľ 39. armády generálporučík Maslennikov bol evakuovaný. Jeho zástupca Bogdanov padol.

Záver

Kalininský a Západný front počas bojov stratili od 8. januára do 20. apríla 1942 celkovo 123 380 mŕtvych a 217 847 ranených.

Pokusy o likvidáciu výbežku nemeckého frontu pokračovali v lete od 30. júla počas rževsko-syčevskej operácie, ktorú nakoniec sovietske velenie 1. októbra bez výraznejšieho úspechu zastavilo. Neskôr bol vypracovaný nový plán útoku známy tiež ako operácia Mars alebo druhá rževsko-syčevská operácia, ktorá mala spolu s protiútokom pri Stalingrade významne narušiť celistvosť nemeckého frontu. Tieto boje trvali od 25. novembra do 20. decembra 1942 a skončili sa opätovným neúspechom sovietskych síl o likvidáciu nemeckého výbežku pri Rževe. Etapa bojov o Ržev v roku 1942 a 1943 je tiež známa ako „Rževský mlynček na mäso“.