Pohľadový betón: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:18, 2. december 2008

Pod pojmom „pohľadový betón“ sa myslí betón, ktorý vytvára určitú štruktúru, poznačenú debnením a už viac neupravovanú. Najdôležitejšie je dôkladné vyrobenie debnenia, ktoré sa musí opatriť proti prilepeniu k betónu olejovým náterom, lakovým filmom alebo vloženou fóliou PVC. Štruktúra povrchu sa dosahuje zvýraznením povrchu dreva debnenia - vypaľovaním, vzorkovaním z plastických tabúľ a kovovými formami.

Donedávna sa betón používal predovšetkým na výrobu nosných prvkov budov a schodísk. Pohľadový betón je však rozdielny od konštrukčného z hľadiska jeho zloženia. Ide o jemnú zmes rovnakej štruktúry a farby, aby sa vzor debnenia odtlačil čo najlepšie. Používa sa troj či štvor-zložkový betón, no pridávaním nových komponentov sa stále zdokonaľuje. Tie zabezpečujú jeho výborné technologické, ale i optické vlastnosti a preto sa s obľubou využíva nielen na fasádach, ale aj pri návrhu moderných interiérov – nábytku, deliacich častí a doplnkov. Pridaním pigmentov alebo povrchovými nátermi sa dá dosiahnuť rôzna farebnosť betónu. Pri použití pohľadového betónu tiež treba dbať na veľkosť a hustotu pórov, a usporiadanie škár od debnenia. Pri väčších realizáciách sa odporúča najskôr vyskúšať vzhľad betónu na ploche aspoň 2x2 metre. Najväčšie klady tohto materiálu sú odolnosť voči mrazu, vode a vlhkosti, ohňovzdornosť, vysoká pevnosť, stálosť jeho povrchu a nenáročná údržba.

Jedným z prvých použití pohľadového betónu je stavba kostola neďaleko Paríža v Le Raincy od Augusta Perreta z roku... Ďaľšou veľmi známou realizáciou je kláštor Panny Márie La Tourette v Évreux, Lyon (1957–1960) architekta Le Corbusiera. Veľmi obľúbeným materiálom sa stal v období brutalizmu (1954–1970). Názov od francúzkeho beton brut = drsný betón. Príkladom je budova strednej školy v britskom meste Hunstanton. Jej autormi boli Alison a Petr Smithson.

Použitá literatúra

http://www.stavebnictvoabyvanie.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=86&Itemid
http://www.euroweb.sk/klocokpp/struktury.html http://www.stavebnik.sk/?module_action__60428
Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia; STU v Bratislave, 2002
Melvin, J.: ...izmy - Ako rozumieť architektúre; Slovart, 2006

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+Pod pojmom „'''pohľadový betón'''“ sa myslí [[betón]], ktorý vytvára určitú štruktúru, poznačenú debnením a už viac neupravovanú. Najdôležitejšie je dôkladné vyrobenie debnenia, ktoré sa musí opatriť proti prilepeniu k betónu olejovým náterom, lakovým filmom alebo vloženou fóliou [[PVC]].
-{{Na úpravu}}
-Pod pojmom „pohľadový betón“ sa myslí betón, ktorý vytvára určitú štruktúru, poznačenú debnením a už viac neupravovanú. Najdôležitejšie je dôkladné vyrobenie debnenia, ktoré sa musí opatriť proti prilepeniu k betónu olejovým náterom, lakovým filmom alebo vloženou fóliou PVC .
 Štruktúra povrchu sa dosahuje zvýraznením povrchu dreva debnenia - vypaľovaním, vzorkovaním z plastických tabúľ a kovovými formami.
 Donedávna sa betón používal predovšetkým na výrobu nosných prvkov budov a schodísk.
-Pohľadový betón je však rozdielny od konštrukčného z hľadiska jeho zloženia. Ide o jemnú zmes rovnakej štruktúry a farby, aby sa vzor debnenia odtlačil čo najlepšie. Používa sa troj či štvor-zložkový betón, no pridávaním nových komponentov sa stále zdokonaľuje. Tie zabezpečujú jeho výborné technologické, ale i optické vlastnosti a preto sa s obľubou využíva nielen na  fasádach, ale aj pri návrhu moderných interiérov – nábytku, deliacich častí a doplnkov. Pridaním pigmentov alebo povrchovými nátermi sa dá dosiahnuť rôzna farebnosť betónu. Pri použití pohľadového betónu tiež treba dbať na veľkosť a hustotu pórov, a usporiadanie škár od debnenia. Pri väščích realizáciach sa odporúča najskôr vyskúšať vzhľad betónu na ploche aspoň 2x2 metre.  Najväčšie klady tohto materiálu sú odolnosť voči mrazu, vode a vlhkosti, ohňuvzdornosť, vysoká pevnosť,  stálosť jeho povrchu a nenáročná údržba.
+Pohľadový betón je však rozdielny od konštrukčného z hľadiska jeho zloženia. Ide o jemnú zmes rovnakej štruktúry a farby, aby sa vzor debnenia odtlačil čo najlepšie. Používa sa troj či štvor-zložkový betón, no pridávaním nových komponentov sa stále zdokonaľuje. Tie zabezpečujú jeho výborné technologické, ale i optické vlastnosti a preto sa s obľubou využíva nielen na  fasádach, ale aj pri návrhu moderných interiérov – nábytku, deliacich častí a doplnkov. Pridaním pigmentov alebo povrchovými nátermi sa dá dosiahnuť rôzna farebnosť betónu. Pri použití pohľadového betónu tiež treba dbať na veľkosť a hustotu pórov, a usporiadanie škár od debnenia. Pri väčších realizáciách sa odporúča najskôr vyskúšať vzhľad betónu na ploche aspoň 2x2 metre. Najväčšie klady tohto materiálu sú odolnosť voči mrazu, vode a vlhkosti, [[ohňovzdornosť]], vysoká [[pevnosť]], [[stálosť]] jeho povrchu a nenáročná [[údržba]].
+Jedným z prvých použití pohľadového betónu je stavba kostola neďaleko Paríža v Le Raincy od Augusta Perreta z roku... Ďaľšou veľmi známou realizáciou je kláštor Panny Márie La Tourette v Évreux, Lyon ([[1957]]–[[1960]]) architekta [[Le Corbusier]]a. Veľmi obľúbeným materiálom sa stal v období brutalizmu ([[1954]]–[[1970]]). Názov od francúzkeho beton brut = drsný betón. Príkladom je budova strednej školy v britskom meste [[Hunstanton]]. Jej autormi boli Alison a Petr Smithson.
+== Použitá literatúra ==
-Jedným z prvých použití pohľadového betónu je stavba kostola neďaleko Paríža v Le Raincy od Augusta Perreta z roku... Ďaľšou veľmi známou realizáciou je kláštor Panny Márie La Tourette v Évreux, Lyon (1957 –1960) architekta Le Corbusiera. Veľmi obľúbeným materiálom sa stal v období brutalizmu (1954 – 1970). Názov od francúzkeho beton brut = drsný betón. Príkladom je budova strednej školy v britskom meste Hunstanton. Jej autormi boli Alison a Petr Smithson.
+* http://www.stavebnictvoabyvanie.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=86&Itemid
+* http://www.euroweb.sk/klocokpp/struktury.html http://www.stavebnik.sk/?module_action__60428
+* Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia; STU v Bratislave, 2002
+* Melvin, J.: ...izmy - Ako rozumieť architektúre; Slovart, 2006
+[[Kategória:Architektúra]]
-Použitá literatúra:
+[[Kategória:Stavebníctvo]]
-http://www.stavebnictvoabyvanie.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=86&Itemid
-http://www.euroweb.sk/klocokpp/struktury.html http://www.stavebnik.sk/?module_action__60428
-Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia; STU v Bratislave, 2002
-Melvin, J.: ...izmy - Ako rozumieť architektúre; Slovart, 2006