Secesia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Seem (diskusia | príspevky)
d Odkaz
→‎Vývin: preklep
Riadok 8: Riadok 8:


== Vývin ==
== Vývin ==
Tento umelecký štýl sa objavil v [[Európa|Európe]] a v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]] po polovici 19. storočia a plne se rozvinul okolo roku [[1900]]. Vznikal v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, reakce, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.
Tento umelecký štýl sa objavil v [[Európa|Európe]] a v [[Spojené štáty americké|Spojených štátoch]] po polovici 19. storočia a plne se rozvinul okolo roku [[1900]]. Vznikal v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, reakcie, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.


Secesia výrazne ovplyvnila spůsob života konca 19. a začátkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako [[Paríž]], [[Viedeň]], [[Mníchov]], [[Berlín]] alebo [[Praha]]. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetne diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.
Secesia výrazne ovplyvnila spůsob života konca 19. a začátkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako [[Paríž]], [[Viedeň]], [[Mníchov]], [[Berlín]] alebo [[Praha]]. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetne diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.

Verzia z 14:23, 29. december 2008

Hlavná stanica v Prahe
Výstavná budova Viedenskej secesie
„Pávia sukňa“ („The Peacock Skirt“) Aubrey Beardsley, (1892).
časť vitráže s názvom "Education" (1890, Louis Comfort Tiffany)
Súbor:Szervita, Budapest.JPG
priečelie budovy v Budapešti.

Secesia (v Rakúsku Sezession, v Nemecku Jugendstil, vo Francúzsku Art Nouveau, v anglosaských krajinách Modern Style) je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia, až keď vystupovala pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Tažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení.

Vývin

Tento umelecký štýl sa objavil v Európe a v Spojených štátoch po polovici 19. storočia a plne se rozvinul okolo roku 1900. Vznikal v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, reakcie, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.

Secesia výrazne ovplyvnila spůsob života konca 19. a začátkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako Paríž, Viedeň, Mníchov, Berlín alebo Praha. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetne diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.

Znaky

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo).

Secesia sa prejavovala v architektúre, výtvarnom umení, v úžitkovom umení (bytové zariadenie, vitráže) a v literatúre.

Secesia v literatúre

V literatúre sa nositeľmi secesného slohu stali prúdy označované ako symbolizmus a dekadencia. Charakteristickým rysom secesie je i v literatúre tendencia k ornamentálnosti, v rovine jazykovej s tím súvisí rytmizácia vety a verša, opakovanie slov a hláskových skupín.

Secesia v architektúre

Bližšie informácie v hlavnom článku: Secesia (architektúra)

Predstaviteľmi architektúry sú Belgičan Victor Horta (Dom Tasselových v Bruseli), Francúz Hector Guimard (vstupy do parížskeho metra), alebo z Česka Antonín Balšánek a Osvald Polívka (Obecní dům v Prahe).

Secesia vo výtvarnom umení

Vo výtvarnom umení sa preslávili Alfons Mucha (plagáty, cyklus obrazov Slovanská epopej, návrhy šperkov a nábytku), Rakúšan Gustav Klimt (dekorativne maľby, plagáty). Predstaviteľmi užitkového umenia sú Francúz Emilé Galop (sklenené vázy), Angličan Charles Rennie Macintosh (bytové zariadenie) a mnohí ďalší.

Predstavitelia

Architekti

Maliarstvo, kresba a grafika

Dizajn nábytku

Výroba skla dizajn farebného skla

Ďalší dekoratéri

Referencie

  • Gombrich, E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992. ISBN 80-207-0416-7. str. 437–507.
  • Šabouk, Sáva: Encyklopedie světového malířství. Praha: Academia 1975. str. 315.
  • Wittlich, Petr: Umění a život – doba secese. Praha: Artia 1987. str. 62–126.
  • Pijoan, José: Dějiny umění – 9. Praha: Odeon 1991. ISBN 80-207-0098-6. str. 55–96.
  • Koch, Wilfried: Evropská architektura. Praha, Ikar 1998. ISBN 80-7202-388-8. str. 274.
  • Moravčíková, Henrieta: Architektúra na Slovensku stručné dejiny. Bratislava, 2005. ISBN 80-8085-079-8. str. 130.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému secesia.

Šablóna:Link FA