Komplementarita (fyzika): Rozdiel medzi revíziami
d Komplementarita premiestnená na Komplementarita (fyzika) |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Komplementarita je vo fyzike charakteristická vlastnosť [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], podľa ktorej je možné popisovať dynamické vlastnosti systému alternatívnymi a vzájomne sa vylučujúcimi spôsobmi. Môžeme napríklad vedieť, kde śa daná [[častica]] nachádza (poloha), v tom prípade nám však [[princíp neurčitosti]] nedovoľuje presne zistiť, ako sa pohybuje; alebo vieme presne, ako sa pohybuje (opis pomocou [[hybnosť|hybnosti]]) ale v tom prípade nevieme presne, kde je. |
Komplementarita je vo fyzike charakteristická vlastnosť [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], podľa ktorej je možné popisovať dynamické vlastnosti systému alternatívnymi a vzájomne sa vylučujúcimi spôsobmi. Môžeme napríklad vedieť, kde śa daná [[častica]] nachádza (poloha), v tom prípade nám však [[princíp neurčitosti]] nedovoľuje presne zistiť, ako sa pohybuje; alebo vieme presne, ako sa pohybuje (opis pomocou [[hybnosť|hybnosti]]) ale v tom prípade nevieme presne, kde je. |
||
'''Princíp komplementarity''' je princíp, ktorý sformuloval [[Niels Henrick David Bohr|Niels Bohr]] a ktorý znie: pri reprodukovaní celostnosti javu treba v určitej „prechodnej“ etape jeho poznávania používať vzájomne sa vylučujúce a zároveň komplementárne triedy pojmov, t. j. také, |
|||
ktoré možno použiť oddelene v závislosti od špecifickych podmienok.<ref>Filozofický slovník. Bratislava, Pravda 1989. 616 s. L53 (Hl. red. I. T. Frolov) str. 401</ref> |
ktoré možno použiť oddelene v závislosti od špecifickych podmienok.<ref>Filozofický slovník. Bratislava, Pravda 1989. 616 s. L53 (Hl. red. I. T. Frolov) str. 401</ref> |
||
Verzia z 20:52, 19. január 2009
Komplementarita označuje dvojicu postojov, pohľadov alebo pojmov, ktoré sa navzájom podmieňujú a doplňujú, ale zároveň sa aj vylučujú.
Komplementarita je vo fyzike charakteristická vlastnosť kvantovej mechaniky, podľa ktorej je možné popisovať dynamické vlastnosti systému alternatívnymi a vzájomne sa vylučujúcimi spôsobmi. Môžeme napríklad vedieť, kde śa daná častica nachádza (poloha), v tom prípade nám však princíp neurčitosti nedovoľuje presne zistiť, ako sa pohybuje; alebo vieme presne, ako sa pohybuje (opis pomocou hybnosti) ale v tom prípade nevieme presne, kde je.
Princíp komplementarity je princíp, ktorý sformuloval Niels Bohr a ktorý znie: pri reprodukovaní celostnosti javu treba v určitej „prechodnej“ etape jeho poznávania používať vzájomne sa vylučujúce a zároveň komplementárne triedy pojmov, t. j. také, ktoré možno použiť oddelene v závislosti od špecifickych podmienok.[1]
Referencie
- ↑ Filozofický slovník. Bratislava, Pravda 1989. 616 s. L53 (Hl. red. I. T. Frolov) str. 401