Alcapa: Rozdiel medzi revíziami
vytvorenie |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 19:50, 23. január 2009
Geológia Západných Karpát |
---|
Morfotektonické členenie |
Čelná karpatská priehlbina |
Flyšové pásmo |
Bradlové pásmo |
Pásmo jadrových pohorí |
Veporské pásmo |
Gemerské pásmo |
Meliatske pásmo |
Bükkské pásmo |
Bakonské pásmo |
Zemplínske pásmo |
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Čorštynská elevácia |
Váhický oceán |
Alcapa |
Meliatsko-halstattský oceán |
Pozri aj Geovedný portál |
Alcapa niekedy písané aj ako ALCAPA je tektonický blok, mikroplatňa zahŕňajúca Východné Alpy, Západné Karpaty a pohoria Cezdunajského pásma (Uppony a Szendrö) severne od jazera Balaton, ako aj predmiocénny podklad Panónskej panvy. V niektorých zovšeobecňujúcich prácach je považovaná za súčasť Apulskej platne[1], stavebne je však samostatným celkom.
Zo severu je blok od Českého masívu a východoeurópskej platformy oddelený peripieninským lineamentom (v oblasti Západných Karpát) a dunajským zlomovým pásmom (vo Východných Alpách), z juhu ho od bloku Tisia-Dacia prípadne od pohoria Bükk oddeľuje pokračovanie periadriatickej línie, darnósky a nekésensky zlom[2]. Samotná mikroplatňa sa skladá z viacerých blokov, spomedzi ktorých sa na území Slovenska nachádza blok vonkajších karpát, dunajský, tatransko-fatranský, potiský a rudohorsko-piliský blok[3].
Označenie Alcapo bolo odvodené podľa hlavných oblastí (AL=Alpy, CA=Karpaty, PA=Panónia), ktoré ju budujú.
Alcapa vznikla pri alpínskej orogenéze subdukciou viacerých oceánskych a intrakontinentálnych priestorov, pri ktorej bolo amalgamovaných niekoľko menších kontinentálnych blokov. V terciéri sa v dôsledku tlaku Apulskej platne oddelil blok Západných Karpát od Východných Álp a došlo k ich posunu pozdĺž transtenzných zlomov smerom na severovýchod[4]. Tieto pohyby umožnili napr. formovanie Viedenskej a Východoslovenskej pull-apart panvy. Následná subdukcia podložia flyšového pásma spôsobila v nasúvajúcej platni extenziu. Tá mala za následok vývoj významných vulkanických štruktúr ako aj vznik neogénnych kotlín a pokles v oblasti Panónskej panvy. Pokračukúce tektonické pohyby sa prejavujú dvomi spôsobmi, jednak výzdvihom (tatransko-fatranský blok o 2 mm ročne) ale aj subsidenciou o 2 - 3 mm ročne v oblasti Panónskej panvy[3].
Referencie
- ↑ http://www.dinodata.org - Glossary of plate tectonic and paleogeographic terms (Online) prístup 23.1.2009
- ↑ Schmid, S.M., Bernoulli, D., Fügenschuh, B., Matenco, L., Schefer, S., Schuster, R., Tschler, M., Ustaszewski, K., 2008: The Alps-Carpathians-Dinarides-connection: a correlation of tectonic units. Swiss Journal of Geosciences, s. 139-183
- ↑ a b Šefara, J., Kováč, M., Plašienka, D., Šujan, M., 1998: Seismogenic zones in the Eastern Alpine-Western Carpathian-Panonian junction area. Geologica Carpathica, 49, s. 247-260
- ↑ Nemčok, M. 1993: Transition from convergence to escape: Field evidence from the West Carpathians. Tectonophysics, 217, 1-2, s. 117-142