Alcapa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
vytvorenie
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 19:50, 23. január 2009

Geológia Západných Karpát
Alcapa
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky
a rozhrania rôzneho rádu
OravikumVáhikumTatrikumSubtatranské príkrovyČertovická líniaFatrikumVeporikumLubenícko-margecianska líniaGemerikumHronikumRožňavská líniaSilicikumMeliatikumTurnaikumBükkikumTransdanubikumZemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Alcapa niekedy písané aj ako ALCAPA je tektonický blok, mikroplatňa zahŕňajúca Východné Alpy, Západné Karpaty a pohoria Cezdunajského pásma (Uppony a Szendrö) severne od jazera Balaton, ako aj predmiocénny podklad Panónskej panvy. V niektorých zovšeobecňujúcich prácach je považovaná za súčasť Apulskej platne[1], stavebne je však samostatným celkom.

Zo severu je blok od Českého masívu a východoeurópskej platformy oddelený peripieninským lineamentom (v oblasti Západných Karpát) a dunajským zlomovým pásmom (vo Východných Alpách), z juhu ho od bloku Tisia-Dacia prípadne od pohoria Bükk oddeľuje pokračovanie periadriatickej línie, darnósky a nekésensky zlom[2]. Samotná mikroplatňa sa skladá z viacerých blokov, spomedzi ktorých sa na území Slovenska nachádza blok vonkajších karpát, dunajský, tatransko-fatranský, potiský a rudohorsko-piliský blok[3].

Označenie Alcapo bolo odvodené podľa hlavných oblastí (AL=Alpy, CA=Karpaty, PA=Panónia), ktoré ju budujú.

Alcapa vznikla pri alpínskej orogenéze subdukciou viacerých oceánskych a intrakontinentálnych priestorov, pri ktorej bolo amalgamovaných niekoľko menších kontinentálnych blokov. V terciéri sa v dôsledku tlaku Apulskej platne oddelil blok Západných Karpát od Východných Álp a došlo k ich posunu pozdĺž transtenzných zlomov smerom na severovýchod[4]. Tieto pohyby umožnili napr. formovanie Viedenskej a Východoslovenskej pull-apart panvy. Následná subdukcia podložia flyšového pásma spôsobila v nasúvajúcej platni extenziu. Tá mala za následok vývoj významných vulkanických štruktúr ako aj vznik neogénnych kotlín a pokles v oblasti Panónskej panvy. Pokračukúce tektonické pohyby sa prejavujú dvomi spôsobmi, jednak výzdvihom (tatransko-fatranský blok o 2 mm ročne) ale aj subsidenciou o 2 - 3 mm ročne v oblasti Panónskej panvy[3].

Referencie

  1. http://www.dinodata.org - Glossary of plate tectonic and paleogeographic terms (Online) prístup 23.1.2009
  2. Schmid, S.M., Bernoulli, D., Fügenschuh, B., Matenco, L., Schefer, S., Schuster, R., Tschler, M., Ustaszewski, K., 2008: The Alps-Carpathians-Dinarides-connection: a correlation of tectonic units. Swiss Journal of Geosciences, s. 139-183
  3. a b Šefara, J., Kováč, M., Plašienka, D., Šujan, M., 1998: Seismogenic zones in the Eastern Alpine-Western Carpathian-Panonian junction area. Geologica Carpathica, 49, s. 247-260
  4. Nemčok, M. 1993: Transition from convergence to escape: Field evidence from the West Carpathians. Tectonophysics, 217, 1-2, s. 117-142