Casus belli: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: zh-yue:打仗理由
Jonesy (diskusia | príspevky)
rv
Riadok 3: Riadok 3:
Podľa súčasného [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] môže byť casom belli ozbrojené napadnutie alebo napadnutie spojeneckého štátu, resp. rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o vojenských akciách proti útočníkovi.
Podľa súčasného [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] môže byť casom belli ozbrojené napadnutie alebo napadnutie spojeneckého štátu, resp. rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o vojenských akciách proti útočníkovi.


Príklad pre casus belli z histórie môže byť napríklad atentát spáchaný na [[František Ferdinand d'Este|Františka Ferdinanda d'Este]] [[28. jún]]a [[1914]], ktorý využilo [[Rakúsko-Uhorsko]] ako zámienku na vyhlásenie vojny [[Srbsko|Srbsku]], čím de fakto začala [[prvá svetová vojna]].
Príklad pre casus belli z histórie môže byť napríklad atentát spáchaný na [[František Ferdinand d'Este|Františka Ferdinanda d'Este]] [[28. jún]]a [[1914]], ktorý využilo [[Rakúsko-Uhorsko]] ako zámienku na vyhlásenie vojny [[Srbsko|Srbsku]], čím de facto začala [[prvá svetová vojna]].


[[Kategória:Latinské právnické výrazy]]
[[Kategória:Latinské právnické výrazy]]

Verzia z 23:54, 25. január 2009

Casus belli (z lat. "prípad/udalosť vojny" alebo "dôvod k vojne") je výraz, ktorý označuje incident, udalosť alebo skutočnosť, ktorú štát uvádza ako postačujúci dôvod na vyhlásenie vojny.

Podľa súčasného medzinárodného práva môže byť casom belli ozbrojené napadnutie alebo napadnutie spojeneckého štátu, resp. rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o vojenských akciách proti útočníkovi.

Príklad pre casus belli z histórie môže byť napríklad atentát spáchaný na Františka Ferdinanda d'Este 28. júna 1914, ktorý využilo Rakúsko-Uhorsko ako zámienku na vyhlásenie vojny Srbsku, čím de facto začala prvá svetová vojna.