Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
ďalší kúsok prekladu cez prestávku medzi prednáškami
(ďalší kúsok prekladu cez prestávku medzi prednáškami)
| language = anglicky
}}</ref> Táto planéta má [[viazaná rotácia|viazanú rotáciu]], čiže je k&nbsp;hviezde natočená stále rovnakou stranou a na jej privrátenej strane sa nachádza „horúca škvrna“ (najteplejšia oblasť), ktorá má k hviezde sklon 30°. Teplota tmavej strany sa odhaduje na 650[[°C]] a teplota privrátenej strany 930°C. Tento nie príliš veľký rozdiel majú pravdepodobne na svedomí silné vetry v&nbsp;atmosfére, ktoré dosahujú rýchlosti blížiace sa k 9700&nbsp;km/h. Teplú škvrnu postupne tlačia smerom na východ a tým pomáhajú vyrovnávať rozdiely teplôt na oboch stranách planéty.<ref name="HD 189733b" />
 
=== Projekty GLIMPSE a MIPSGAL ===
[[Image:Sig05-025 medium cs.JPG|thumb|right|Mozaika infračervených fotografií Mliečnej dráhy získaných v rámci projektu GLIMPSE]]
GLIMPSE (''Galactic Legacy Infrared Mid-Plane Survey Extraordinaire'', glimpse v&nbsp;angličtine zároveň znamená ''záblesk'', ''letmý pohľad'', ''mihnuie'', ''tušenie'') je názov Spitzerovho prieskumného programu, v rámci ktorého teleskop sníma 300 stupňovú plochu vnútornej časti galaxie Mliečna dráha v&nbsp;infračervenom obore spektra. Používa pritom kameru IRAC. V&nbsp;rámci tohto projektu vzniklo celkove 444&nbsp;000 fotografií v štyroch rôznych vlnových dĺžkach.<ref name="glimpse">{{Cite web
| title = Galactic Legacy Infrared Mid-Plane Survey Extraordinaire
| url = http://www.astro.wisc.edu/sirtf/
| accessdate = 2008-10-5
| publisher = [[University of Wisconsin]]-Madison Department of Astronomy
| language = anglicky
}}</ref> Bolo [[astronomický katalóg|skatalogizovaných]] 72&nbsp;miliónov hviezd (vrátane prieskumu ''GLIMPSE3D survey'', pri ktorom sa skatalogizovalo 100&nbsp;miliónov hviezd).<ref name="sirtf">{{Cite web
| title = Scientific Results from the GLIMPSE survey
| url = http://www.astro.wisc.edu/sirtf/
| accessdate = 2008-10-5
}}</ref> Zo všetkých týchto fotografií sa zostavila obrovská mozaika, ktorá vedcom pomôže lepšie objasniť štruktúru stredu a [[rameno galaxie|špirálových ramien]] Galaxie. V priebehu prieskumu GLIMPSE sa skatalogizovalo aj 20&nbsp;000 „červených“ zdrojov, z&nbsp;ktorých 75&nbsp;% tvoria novovznikajúce hviezdy a 25&nbsp;% už vzniknuté hviezy. Ďalej bolo objavených 300&nbsp;výtryskov hmoty z&nbsp;rodiacich sa masívnych hviezd a 59 nových [[Hviezdokopa|hviezdokôp]].<ref name="sirtf" />
 
MIPSGAL je obdobný prieskum snímajúci 278° galaktického disku v&nbsp;dlhších vlnových dĺžkach.
 
[[3. jún]]a 2008 bol na 212.&nbsp;konferencii ''[[American Astronomical Society]]'' (Americká astronomická spoločnosť) v&nbsp;[[Saint Louis]] v štáte [[Missouri]] ([[Spojené štáty|USA]]), zverejnený zatiaľ najdetailnejší infračervený portrét Mliečnej dráhy, ktorý vznikol spojením 800&nbsp;tisíc samostatných fotografií.<ref name="glimpsej">{{Cite web
| title = Press Release: Spitzer Captures Stellar Coming of Age in Our Galaxy
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/Media/releases/ssc2008-11/release.shtml
| accessdate = 2008-10-5
| publisher = SSC, Caltech
| language = anglicky
}}</ref><ref name="glimpsed">{{Cite web
| title = Released Images and Videos of Milky Way Mosaic
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/Media/releases/ssc2008-11/visuals.shtml
| accessdate = 2008-10-5
| publisher = SSC, Caltech
| language = anglicky
}}</ref>
 
=== Objav „hviezdnej pôrodnice“ ===
[[Image:Star making machine.jpg|thumb|left|Snímka galaxie „Baby boom“ – zelené a červené škvrny sú najaktívnejšími oblasťami, kde vznikajú hviezdy; oranžové časti sú svetlá z&nbsp;vonkajších častí galaxie; modré škvrny sú bližšie galaxie, ktoré neprodukujú ani zďaleka toľko hviezd ako „Baby boom“]]
[[10. júl]]a 2008 vyšla tlačová správa oznamujúca objav veľmi aktívneho rodiska nových hviezd (tzv. ''Baby boom galaxy''). Je ním veľmi vzdialená galaxia, v&nbsp;ktorej vzniklo 4000 hviezd za jediný rok (v našej Galaxii pre porovnanie vzniká ročne asi 10 hviezd).<ref name="Clavin">{{Cite web
| author = Whitney Clavin
| title = Rare 'Star-Making Machine' Found In Distant Universe
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/Media/releases/ssc2008-12/release.shtml
| publishdate = 10.7.2008
| accessdate = 2008-7-14
| publisher = Jet Propulsion Laboratory, Pasadena, Calif.
}}</ref> S&nbsp;takouto intenzitou vzniku hviezd stačilo tejto galaxii 50&nbsp;miliónov rokov (čo je v&nbsp;kozmickom meradle veľmi krátka doba), aby sa vyrovnala najväčším galaxiám, aké poznáme. Na objave sa podieľal Spitzerov vesmírny ďalekohľad a niekoľko ďalších teleskopov. Objav tak intenzívneho rodiska hviezd do značnej miery odporuje uznávanej teórii, tzv. [[Hierarchický model|hierarchickému modelu]], podľa ktorého sa galaxie tvoria veľmi pozvoľna pohlcovaním častí menších galaxií, čiže nie tak rýchlo a „explozívne“, ako táto novoobjavená galaxia.<ref name="Clavin" /> Peter Capak zo [[Spitzer Science Center]] povedal: „Táto galaxia teraz zažíva obdobie najväčšieho ‚baby boomu‛, v priebehu ktorého sa rodí väčšina jej hviezd“.<ref name="Clavin" />
 
Objavená galaxia patrí do kategórie tzv. [[Starburst galaxia|starburst galaxií]], v&nbsp;ktorých hviezdy vznikajú oveľa častejšie ako v&nbsp;iných galaxiách rovnakej veľkosti. Je najžiarivejšou starburst galaxiou vzdialeného vesmíru a vysoká žiarivosť indikuje intenzívny vznik nových hviezd. Ako prvé túto galaxiu pozorovali Hubbleov vesmírny ďalekohľad a japonský ''Subaru Telescope'' na havajskej hore [[Mauna Kea]]. Galaxiu však pozorovali len vo&nbsp;viditeľnej časti spektra a kvôli obrovskej vzdialenosti sa nedal rozpoznať jej charakter. Keď sa do pozorovaní zapojil Spitzerov vesmírny ďalekohľad a [[James Clerk Maxwell Telescope]], pracujúci v&nbsp;infračervených a [[Submilimetrové vlny|submilimetrových]] vlnových dĺžkach, vynikla ako najžiarivejšia zo svojej skupiny galaxií.<ref name="Clavin" /> V&nbsp;infračervenom spektre je omnoho jasnejšia preto, že vznikajúce hveizdy produkujú veľa prachu a silné [[ultrafialové žiarenie]]. Okolitý prach žiarenie absorbuje, čím sa zahrieva a získanú energiu vyzařuje v podobe infračerveného žiarenia.<ref>{{Cite web
| title = GOODS: Going Deep into Our Cosmic Origins with NASA's Great Observatories
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/features/articles/20060811.shtml
| publishdate = 11. srpen 2006
| accessdate = 2008-7-16
| publisher = Spitzer Science Center
| language = anglicky
}}</ref> Preto sa táto galaxia infračerveným prístrojom javí ako veľmi žiarivý objekt.
 
Po objave tejto galaxie nasledovali ďalšie pozorovania niekoľkými teleskopmi, ako napríklad [[Keckove ďalekohľady|Keckovych ďalekohľadov]], aby sa zistila jej vzdialenosť. Tá bola napokon určená na 12,3&nbsp;miliardy&nbsp;[[Svetelný rok|svetelných rokov]].<ref name="Clavin" />
 
== Reference ==
12 135

úprav

Navigačné menu