Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
→‎Výsledky: pravopis, imho by to malo byt pravopisne spravne
d (→‎Konštrukcia: pravopis)
d (→‎Výsledky: pravopis, imho by to malo byt pravopisne spravne)
}}</ref> Ako vyplýva zo snímok, je stočená do tvaru dvojitej [[špirála|špirály]]. Tento fakt je interpretovaný ako dôkaz silných [[magnetické pole|magnetických polí]] vytváraných plynným diskom obiehajúcim okolo supermasívnej [[Sagittarius A*|čiernej diery v strede galaxie]], 300&nbsp;[[ly]] od hmloviny a 25&nbsp;tisíc&nbsp;[[ly]] od Zeme.
 
=== Svetlo z najstaršícinajstarších známych hviezd vo vesmíre ===
[[Image:First stars.jpg|thumb|left|Svetlá z prvých hviezd vo vesmíre: v hornej polovici je pôvodná snímka, v dolnej je zobrazený výsledekvýsledok po odfiltrovaní všetkých známych telies]]
V októbri 2003 urobili [[Alexander Kashlinsky]] a [[John Mather]] ďalší objav. Oznámili, že teleskop pravdepodobne zachytil svetlo z&nbsp;najstarších, doteraz známych hviezd vo vesmíre. Obrázok [[Kvazar|kvazaru]] v&nbsp;[[súhvezdie Drak|súhvezdí Drak]], ktorý mal slúžiť len na kalibráciu ďalekohľadu, bol objavený preto, že vyžaroval infračervené žiarenie, ktoré značne vyniklo po odstránení svetla zo známych objektov. Kashlinsky a Mather sú presvedčení, že početné farebné (oranžové a červené) škvrny v tomto žiarení sú svetlá hviezd sformovaných v&nbsp;období 100&nbsp;miliónov rokov po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]], ktoré majú z&nbsp;dôvodu rozpínania vesmíru značný [[červený posun]].<ref>{{Cite web
| title = Infrared Glow of First Stars Found: Scientific American
=== Pátranie po vesmírnych diamantoch ===
[[Image:Diamondsinspace.jpg|thumb|right|Umelecká predstava vesmírnych nanodiamantov]]
[[Diamant]]y sú na Zemi vzácnou surovinou, ale vo vesmíre sú podľa vědcovvedcov z&nbsp;''NASA Ames Research Center'' v&nbsp;Moffett Field (USA) plneúplne bežné.<ref name="LindaVu">{{Cite web
| author = Linda Vu
| title = Spitzer's Eyes Perfect for Spotting Diamonds in the Sky
| publisher = Spitzer Science Center
| language = anglicky
}}</ref> Spitzerov vesmírny ďalekohľad mal za cieľ potvrdiť túto hypotézu a dozvedieť sa o&nbsp;diamantoch vo&nbsp;vesmíre viac, pretože jeho citlivé infračervené vybavenie sa na&nbsp;to výborne hodí. Vedci pomocou počítačových simulácií vypracovali stratégiu, ako nájsť diamanty [[Nanometer|nanometrových]] rozmerov, čiže 25&nbsp;000× menšie než zrnko [[piesok|piesku]]. Aj&nbsp;napriek svojim malým rozmerom môžu byť tieto diamanty veľmi užitočné pre&nbsp;hlbšie poznanie toho, ako sa vo&nbsp;vesmíre správajú molekuly bohaté na [[uhlík]], základný stavebný prvok života na Zemi. Predpoklad, že sa v&nbsp;kozme vyskytuje veľké množstvo diamantov, sa objavil už v&nbsp;80.&nbsp;rokoch 20.&nbsp;storočia, kedy sa v&nbsp;[[Meteoritmeteorit]]och našlo veľké množstvo nanometrových diamantov. Celkove 3&nbsp;% uhlíka obsiahnutého v&nbsp;meteoritoch je vo forme nanodiamantov.<ref name="LindaVu" />
 
Napriek ich veľkému množstvu nie je možné tieto častice pozorovať bežnými optickými ďalekohľadmi a je potrebné využiť ich špecifické infračervené a elektrické vlastnosti. Vďaka vysokému obsahu uhlíka absorbujú veľké množstvo energie z&nbsp;ultrafialového žiarenia, ktoré potom vyžarujú ako žiarenie infračervené –&nbsp;vytvárajú teda rovnako ako mnohé iné molekuly vo vesmíre špecifické „infračervené otlačky prstov“.<ref name="NGO">{{Cite web
| publisher = [[NASA]]
| language = anglicky
}}</ref> Z&nbsp;toho vyplýva, že je pre pozorovanie najvhodnejšie, pokiaľ sa nanodiamanty nachádzajú v&nbsp;blízkosti veľmi horúcej hviezdy. Zistilo sa, že nanodiamanty väčšinou vyzarujúvyžarujú IR žiarenie s&nbsp;vlnovou dĺžkou 3,4 až 3,5 a 6 až 10 [[Mikrónmikrón]]ov. V&nbsp;týchto vlnových dĺžkach je Spitzer obzvlášť citlivý,<ref name="LindaVu" /> a mohol by teda pomôcť zhromaždiť potrebné údaje.
 
== Reference ==
639

úprav

Navigačné menu