Lotrinsko (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 9: Riadok 9:
Dolné Lotrinsko sa v 11. - 14. storočí rozpadlo na viacero samostatných vojvodstiev ([[Limbursko]], [[Brabantsko]] a [[Jülich]] a pod.)
Dolné Lotrinsko sa v 11. - 14. storočí rozpadlo na viacero samostatných vojvodstiev ([[Limbursko]], [[Brabantsko]] a [[Jülich]] a pod.)


V Hornom Lotrinsku (teda Lotrinsku) si udržala vládu vojvodská dynastia. Vojvodstvo postupne stratilo územia [[Bar]] (znovu získané 1480), [[Saarbrücken]], [[Luxembursko]] a cirkevné majetky. Od roku tu vládla mladšia línia Anjouvcov, ale územie stále patrilo do [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]]. V roku [[1737]] bol [[František I. Lotrinský]] nútený vzdať sa vlády v Lotrinsku; potom v Lotrinsku chvíľu podľa dohody do svojej smrti vládol poľský kráľ [[Stanislav I. Leszczyńsky]] (1737-1766), ale v roku [[1766]] bolo pripojené k Francúzsku ako provincia (pozri pod [[Lotrinsko (región)]]).
V Hornom Lotrinsku (teda Lotrinsku) si udržala vládu vojvodská dynastia. Vojvodstvo postupne stratilo územia [[Bar]] (znovu získané 1480), [[Saarbrücken]], [[Luxembursko]] a cirkevné majetky. Od roku 1453 tu vládla mladšia línia Anjouvcov, ale územie stále patrilo do [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]]. V roku [[1737]] bol [[František I. Lotrinský]] nútený vzdať sa vlády v Lotrinsku; potom v Lotrinsku chvíľu podľa dohody do svojej smrti vládol poľský kráľ [[Stanislav I. Leszczyńsky]] (1737-1766), ale v roku [[1766]] bolo pripojené k Francúzsku ako provincia (pozri pod [[Lotrinsko (región)]]).
Po prusko-francúzskej vojne (1870-1871) Francúzsko odstúpilo Nemecku časť Lotrinska (vtedy časti departementov [[Moselle]] a [[Meurthe]], dnes departement [[Moselle]]), ktorá potom do roku [[1919]] patrila k Nemecku, v roku 1919 však znova pripadla k Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny (1940-1944/1945) bolo toto územie opäť obsadené Nemeckom, odvtedy patrí Francúzsku.
Po prusko-francúzskej vojne (1870-1871) Francúzsko odstúpilo Nemecku časť Lotrinska (vtedy časti departementov [[Moselle]] a [[Meurthe]], dnes departement [[Moselle]]), ktorá potom do roku [[1919]] patrila k Nemecku, v roku 1919 však znova pripadla k Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny (1940-1944/1945) bolo toto územie opäť obsadené Nemeckom, odvtedy patrí Francúzsku.



Verzia z 14:10, 11. február 2009

Lotrinsko (fr. Lorraine, nem. Lothringen; nazvané podľa Lothara II.) je historické územie spočiatku v dnešnom severovýchodnom Francúzsku a častiach dnešného Beneluxu a Nemecka, zhruba od 14. storočia už len v dnešnom severovýchodnom Francúzsku. Najprv kráľovstvo, od konca 9. storočia vojvodstvo.

V rokoch 855880 to bolo samostatné kráľovstvo, v roku 870 rozdelené medzi Výchdofranskú a Západofranskú ríšu, od roku 880 súčasť Východofranskej ríše/Nemeckého kráľovstva/rímskonemeckej ríše ako vojvodstvo (v rokoch 912-925 dočasne pod nadvládou Západofranskej ríše).

V roku 959 bolo rozdelené na:

Dolné Lotrinsko sa v 11. - 14. storočí rozpadlo na viacero samostatných vojvodstiev (Limbursko, Brabantsko a Jülich a pod.)

V Hornom Lotrinsku (teda Lotrinsku) si udržala vládu vojvodská dynastia. Vojvodstvo postupne stratilo územia Bar (znovu získané 1480), Saarbrücken, Luxembursko a cirkevné majetky. Od roku 1453 tu vládla mladšia línia Anjouvcov, ale územie stále patrilo do rímskonemeckej ríše. V roku 1737 bol František I. Lotrinský nútený vzdať sa vlády v Lotrinsku; potom v Lotrinsku chvíľu podľa dohody do svojej smrti vládol poľský kráľ Stanislav I. Leszczyńsky (1737-1766), ale v roku 1766 bolo pripojené k Francúzsku ako provincia (pozri pod Lotrinsko (región)). Po prusko-francúzskej vojne (1870-1871) Francúzsko odstúpilo Nemecku časť Lotrinska (vtedy časti departementov Moselle a Meurthe, dnes departement Moselle), ktorá potom do roku 1919 patrila k Nemecku, v roku 1919 však znova pripadla k Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny (1940-1944/1945) bolo toto územie opäť obsadené Nemeckom, odvtedy patrí Francúzsku.