Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: bg:Фридрих Вилхелм Йозеф Шелинг |
gramaticka uprava: z namisto s, z koho? z coho?=genitiv, namiesto s kym? s cim?=instrumental |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
Učil v [[Jena|Jene]], [[Würzburg]]u, [[Erlangen]]e, [[Mníchov]]e a [[Berlín]]e. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali ''Proteus filozofie''. |
Učil v [[Jena|Jene]], [[Würzburg]]u, [[Erlangen]]e, [[Mníchov]]e a [[Berlín]]e. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali ''Proteus filozofie''. |
||
V nadväznosti na [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] a [[Johann Gottlieb Fichte|Gottlieba Fichteho]] rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v [[umenie|umení]], ktoré stojí rovnoprávne vedľa [[filozofia|filozofie]] či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká |
V nadväznosti na [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] a [[Johann Gottlieb Fichte|Gottlieba Fichteho]] rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v [[umenie|umení]], ktoré stojí rovnoprávne vedľa [[filozofia|filozofie]] či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká z druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu. |
||
Od roku [[1807]] sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k [[boh]]u založený v jeho [[vôľa|vôli]]. Potom Schelling rozpracoval vo svojej [[metafyzika|metafyzike]] dejín náboženstva základy neskoršej vedy o [[náboženstvo|náboženstve]]. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná [[mystika]]. |
Od roku [[1807]] sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k [[boh]]u založený v jeho [[vôľa|vôli]]. Potom Schelling rozpracoval vo svojej [[metafyzika|metafyzike]] dejín náboženstva základy neskoršej vedy o [[náboženstvo|náboženstve]]. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná [[mystika]]. |
Verzia z 23:09, 16. február 2009
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling | |
predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu | |
Narodenie | 27. január, 1775 Leonberg, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 20. august, 1854 Bad Ragaz, Švajčiarsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling |
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol filozof, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.
Učil v Jene, Würzburgu, Erlangene, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali Proteus filozofie.
V nadväznosti na Immanuela Kanta a Gottlieba Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká z druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.
Od roku 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo svojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná mystika.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.