Miroľa

Miroľa
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský
Okres	Svidník
Región	Šariš
Nadmorská výška	382 m n. m.
Rozloha	6,11 km² (611 ha)
Obyvateľstvo	50 (31. 12. 2023)
Hustota	8,18 obyv./km²
Starosta	Jozef Kostelník
PSČ	090 06
ŠÚJ	527599
EČV (do r. 2022)	SK
Telefón	054 / 7593347
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Miroľa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.

Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.

Plocha miroľského chotára je 611 ha.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvomi striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji (so zlatým zobákom a zlatými nohami) vyrastá buk s hrubým kmeňom a malou korunou, všetko zlaté.

História

Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),

Mirolya, Mirola 1773, 1808,

Mirolya 1786, 1863–1902,

Mérfalva 1907–1913,

Miroľa od roku 1920.

Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 1713 – 1714 bola obec úplne opustená.

Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.

V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.

Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltické more so Stredozemným morom.

V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914 tu pracovala parná píla.

V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali. V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.

Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.

V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.

Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

Obyvateľstvo

Cerkva Ochrany Bohorodičky južný pohľad.

V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín: BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK ; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ;ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ;

Pamiatky

Cerkva Ochrany Bohorodičky

Cerkov lemkovského typu Ochrany Bohorodičky je národnou kultúrnou pamiatkou.

Severná časť obce Miroľa.

V obci sa nachádza grécko-katolícka trojpriestorová drevená cerkva (tzv. lemkovského typu) Ochrany Bohorodičky z roku 1770, zbudovaná na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bola poškodená a o rok znovu rekonštruovaná obyvateľmi obce. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1968.

Cerkva svojím neopakovateľným pôvabom dominuje na zelenej lúke, nad historickou zástavbou, nad obcou. Stavby prevyšujúce cerkov boli postavené už v 20. storočí. Dnešná podoba sakrálneho objektu vznikla tak, že k pôvodnej lodi a presbytériu sa neskôr dobudovala hranolová veža (čoby s gotickým charakterom). Stavba ako celok napriek tomu harmonizuje a zjednocuje celú siluetu objektu, čím jej dáva neopakovateľnú priestorovú výnimočnosť.

Do areálu cerkvi sa vchádza cez vstupnú bráničku s osembokou nízkou kužeľovou strieškou, prikrytou šindľom. Zruční majstri nad presbytériom cerkvi osadili valbovú strechu (len s tromi plochami) a spojili ju s loďou. Nad loďou urobili dvojstupňovú šindľovú stanovú strechu. Na hrebeňoch vyčnievajú osemhranné elipsovito-kruhové, šindľové konštrukcie s valcovitými nadstavcami, nesúcimi vežičky, v tvare hrušky s kovovými krížmi.

V interiéri je ikonostas z obdobia výstavby cerkvi, v ktorom sú výrazné sýte farby. Ikony sú rozvrstvené do štyroch radov. Prvý, hlavný rad je začlenený medzi cárske a diakonské dvere a obsahuje ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodegetrie, ikona Ježiša Krista (Pantokratora - vševládcu, je zobrazený len hornou časťou tela, v polpostave, v ľavej ruke drží otvorený evanjeliár, pravou rukou žehná) a ikonu Ochrany svätej Bohorodičky. V druhom rade sú ikony hlavných cirkevných sviatkov v strede s ikonou Poslednej večere. V treťom rade sú ikony všetkých apoštolov, v ktorom ústrednou je ikona Pantokratora, božského vládcu s krátkou briadkou a dlhými vlasmi.(Ježiš Kristus je zobrazený v celej postave, frontálne v purpurovom ruchu ozdobený modrou ramennou stuhou /Na purpurovom ruchu je modrá kruhová stuha s tromi hnedými rovnoramennými krížmi. Jej dĺžka je až pod kolená na úroveň spodného okraja ruchu./. Stuha na ramenách Ježiša Krista symbolizuje dobrého pastiera, ktorý prináša stratenú ovcu na ramenách späť do svojho košiara, medzi pevných a poslušných veriacich.) Hlavu mu obopína mandorla (svätožiara). Pravou rukou dáva požehnanie, a v ľavej ruke drží modré zemité jablko.). Štvrtý rad prorokov pozostáva z dvanástich medailónov v šiestich nadstavcoch. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pri kríži je Bohorodička a sv. evanjelista Ján.

V ostení otvoru diakonských dverí nie sú vsadené dvere. Na konštrukcií cárskych, dvojkrídlových dverí sú medailóny – so štyrmi evanjelistami a na ďalších dvoch sú vyobrazené výjavy zo Zvestovania.

V lodi mimo ikonostasu je ikona Zosnutia Presvätej Bohorodičky pochádzajúca zo 17. stor. ale aj iné ikony. Ikonostas bol v 70. rokoch 20. stor. reštaurovaný. Oltár je z 18. storočia.

Súbor:Miroľa, grécko-katolícky kostol.jpg

Cerkov východného obradu pravoslávnych veriacich bola postavená v 90. rockoch 20. storočia.

Miroľská slatina

V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia vyhlasená v roku 1980 o rozlohe 0,97 ha so vzácnou slanomilnou vegetáciou a vyskytom suchopýru širokolistého. Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa