Horná Lehota (okres Dolný Kubín): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
kategórie
Bubamara (diskusia | príspevky)
d - copyvio http://www.hornalehota.net/historia.htm
Riadok 26: Riadok 26:
|Politická strana = SMER - SD
|Politická strana = SMER - SD
|}}
|}}

== Základné údaje ==


'''Horná Lehota''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]].
'''Horná Lehota''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]].


'''Pôvod názvu obce:''' Prvá zmienka o obci je z roku 1420 ako Lehotha. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lehota Horny (1547), Lehota Maior (1549), Felseo Lehottka (1582), Lehôtka (1920); maďarsky Felsölehota. Dnešný názov obce Horná Lehota je od roku 1927.
'''Poloha:''' Obec sa rozprestiera po pravej strany koryta rieky Oravy v nadmorskej výške 534 m. n. m. Chotár je značne členitý. Vo výškovom rozpätí 520 – 1 050 m.n.m. má vrchovinný až hornatý povrch. Z južnej strany je obec obkolesená chrbátom Oravskej vrchoviny, čo spôsobuje nedostatok slnka v zimných mesiacoch, zo severnej pohorím Oravská Magura. Stredom obce vedie cesta 1. triedy, ktorá je súčasťou hlavnej dopravnej tepny z juhu na sever Európy. Susedí s obcami Sedliacka Dubová a Dolná Lehota, ktorá je miestnou časťou obce Oravský Podzámok.


'''Okolie:''' [[Oravský hrad]], [[Oravská priehrada]]
'''Najbližší hraničný priechod:''' [[Trstená]] (26km), [[Poľsko]]


'''Nadmorská výška:''' 534 m n.m. (stredná) ; 1050 m n.m. (najvyššia) ; 520 m n.m. (najnižšia)
== História ==
'''Pôvod názvu obce:''' Prvá zmienka o obci je z roku 1420 ako Lehotha. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: ''Lehota Horny'' (1547), ''Lehota Maior'' (1549), ''Felseo Lehottka'' (1582), ''Lehôtka'' (1920); maďarsky Felsölehota. Dnešný názov obce Horná Lehota je od roku 1927.


'''Prevažné horninové zloženie:''' [[pieskovec]], bridlica, [[vápenec]]
Obce Horná a Dolná Lehota vznikli a formovali sa ako súčasť hospodárskeho sídelného útvaru pre potreby panstva na [[Oravský hrad|Oravskom hrade]]. Spočiatku sa označovali spoločným názvom Lehota. O týchto obciach vieme, že vznikali v 14.storočí a bývali tu služobníci hradných pánov.


'''Povrchové celky:''' Oravská Magura, [[Oravská vrchovina]]
V roku 1420 sa spomína "nová dedina Lehota", ale s určitosťou nemôžeme povedať, že sa rozdelila na hornú a dolnú. Dedina vznikla na veľmi netypickom mieste, na sihoti štrkovitej riečnej terasy, ktorá bola príliš nízka a plochá. Hrozilo jej stále nebezpečie rieky, keď sa rozvodní, vytvorí si nové koryto hocikde cez roveň. Na rozdiel od iných dedín oravskej doliny nemalo toto miesto potok, ba ani len potôčik, ktorý by ústil do rieky.


'''Podnebie:''' mierne teplá klimatická oblasť s mierne teplým a vlhkým podnebím
V daňovom súpise z roku 1547 sa už spomína Horná Lehota (konk. ''Lehota Horny'').


'''Zvláštnosti miestneho podnebia:''' [[teplotná inverzia]]
Medzníkom vo vývoji Hornej Lehoty bol príchod šľachtica Jána Abaffyho na Oravu. Fraňo Thurzo prijal Jána Abaffyho za kapitána Oravského hradu a v roku 1582 mu dal do užívania Hornú Lehotu. V roku 1587 za verejné služby Jurajovi Thurzovi túto získal do vlastníctva. Nasledujúceho roku zomrel a majetok spravovala vdova so synmi Jánom, Michalom a Jurajom.


'''Vodstvo (povodie):''' povodie [[Váh|Váhu]], úmorie [[Čierne more|Čierneho mora]]
Michal a Juraj z majetku odišli (zvykom bolo, že doma zostával najstarší syn). Ján vstúpil do služieb Juraja Thurzu za kapitána Oravského hradu ako kedysi jeho otec a v roku 1599 dostal donačnú listinu na hornolehotský majetok pre seba a synov Mikuláša, Jána a Michala.

Mikuláš Abaffy začínal kariéru ako kapitán Tokajského hradu, ktorý získal Juraj Thurzo po uzatvorení manželstva s Alžbetou Czoborovou dňa 26. februára 1592. Zúčastnil sa mnohých bojových ťažení proti Turkom a po roku 1602 bol najvyšším veliteľom uhorského vojska.

Známa bola jeho osobná účasť na príprave nevydarenej vraždy Gabriela Bátoryho, ktorú chcel uskutočnit s Andrejom Gicim dňa 26. októbra 1613 V marci 1617 bol Mikuláš Abaffy jedným z tých, ktorý mal dohliadnúť na realizáciu testamentu nebohého Juraja Thurzu. Do roku 1625 sa zdržiaval na Tokajskom hrade.

Najstarší známy rodový erb Abaffyovcov zobrazoval vtáka s prsteňom v zobáku. Dňa 18 augusta 1609 dostal Mikuláš Abaffy od uhorského panovníka erbovú listinu s novým erbom Hlavnú figúru tvorilo obrnené, kordom ozbrojené rameno, na hrote kordu bola napichnutá hlava s turbanom. V prvej časti erbového poľa bola zlatá šesťcípa hviezdička, v ľavej časti strieborný polmesiac a v ľavom dolnom rohu zlatý strmeň. Klenot tvorila biela holubica so zelenou ratolesťou v zobáku, prikrývadlá boli modro-stieborné. Matej II daroval tento erb Mikulášovi Abaffymu za zásluhy v bojoch s Turkami pri Budíne.

Koncom 16. storočia si Abaffyovci v Hornej Lehote postavili kaštieľ. V tom čase bolo v obci sedem domov, z toho jeden opustený. Juraj Abaffy, kapitán Oravského hradu, dal nad Hornou Lehotou pre potreby svojej rodiny postaviť kostolík. Od tých čias nebohých Abaffyovcov ukladali do rodinnej hrobky v tejto kaplnke. Okolie kaplnky tvoril cintorín. V rokoch 1688-1691 dali kaplnku opraviť, vyzdobiť novými maľbami a začiatkom 18 storočia ju barokizovali. Tri vzácne barokové sošky z hornolehotskej kaplnky sa nachádzajú v Považskom múzeu v Žiline.

Druhý kaštieľ bol v obci vybudovaný v druhej polovici 18. storočia.

Väčšina Abaffyovcov mala právnické vzdelanie a pracovali v službách Oravskej župy alebo Oravského komposesorátu ako správcovia panstva.

Horná Lehota ležala na strategicky a hospodársky dôležitej ceste. Každý kto prechádzal Oravou, prechádzal aj touto zemianskou dedinou. Cesta bola spojnicou medzi uhorskými banskými mestami a poľskými trhovými strediskami. V časoch vojen a stavovských povstaní tu často táborilo kráľovské vojsko a Abaffyovci neraz žiadali od štátu vyrovnanie, úhradu výdavkov, ktoré im spôsobovali vojaci. Nepokojné časy v 17. storočí a začiatkom 18. storočia kruto doliehali na obyvateľov. Život si zachraňovali útekom do lesov a keď sa vrátili, našli svoje usadlosti vydrancované alebo spálené. Pomoc nezískali ani od vlastných zemepánov.

V roku 1690 boli v obci obývané štyri rale a štyri opustené. Bol to dôsledok ničivého prechodu Litovského vojska Jána Sobieskeho Oravou.

Do konca 18. storočia mala obec 300 obyvateľov. Zemianskych rodín tu bolo päť. Dňa 30. júna 1797 bola v obci taká silná búrka, že od blesku začala horieť drevenica a popolom ľahla celá dedina. Pohromou boli aj povodne v rokoch 1808 a 1813.

V sedemdesiatych rokoch 19. storočia počet obyvateľov Hornej Lehoty prudko klesal. Príčinou bola morová epidémia. V osemdesiatych rokoch 19. storočia začali Hornolehoťania odchádzať za prácou do Ameriky. Niektorí sa vrátili a skupovali pôdu od Abaffyovcov, ktorí od roku 1892 rozpredávali majetok. V roku 1908 postihol obec ďalší ničivý požiar. Zhorelo 21 budov s poľnohospodárskymi budovami. Aj stará škola padla za obeť požiaru. Vyučovať sa v obci začalo v roku 1843, dovtedy chlapci chodili do školy do susednej Sedliackej Dubovej.


'''Rieka:''' [[Orava_(rieka)|Orava]]


'''Jazero, vodná nádrž:''' nie je, najbližšia vodná nádrž je [[Oravská Priehrada
== Politika ==
== Politika ==
'''Starosta obce:''' Jozef Mikuláš (tel: 0918 462 157)
''Starosta obce:'' Jozef Mikuláš

'''Zástupca starostu:''' Stanislav Kompan

'''Poslanci obecného zastupiteľstva:'''
* Milan Jurovčík
* Daniel Kňazúr
* Pavol Harezník
* Michal Pillár
* Ján Balek
* Ing. Martin Krížo


== Osobnosti ==
== Osobnosti ==

Verzia z 22:25, 22. február 2009

Horná Lehota (okres Dolný Kubín)
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okres Dolný Kubín
Región Dolná Orava
Nadmorská výška 534 m n. m.
Rozloha 15,34 km² (1 534 ha) [1]
Obyvateľstvo 580 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 37,81 obyv./km²
Starosta Jozef Mikuláš (SMER - SD)
PSČ 027 41 (pošta Oravský Podzámok)
ŠÚJ 509671
EČV (do r. 2022) DK
Tel. predvoľba 0 43
Adresa obecného
úradu
Horná Lehota 210
E-mailová adresa ouhornalehota@orava.sk
Telefón 589 32 26
Fax 589 32 26
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Horná Lehota
Webová stránka: hornalehota.net
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Horná Lehota je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Pôvod názvu obce: Prvá zmienka o obci je z roku 1420 ako Lehotha. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lehota Horny (1547), Lehota Maior (1549), Felseo Lehottka (1582), Lehôtka (1920); maďarsky Felsölehota. Dnešný názov obce Horná Lehota je od roku 1927.

Najbližší hraničný priechod: Trstená (26km), Poľsko

Nadmorská výška: 534 m n.m. (stredná) ; 1050 m n.m. (najvyššia) ; 520 m n.m. (najnižšia)

Prevažné horninové zloženie: pieskovec, bridlica, vápenec

Povrchové celky: Oravská Magura, Oravská vrchovina

Podnebie: mierne teplá klimatická oblasť s mierne teplým a vlhkým podnebím

Zvláštnosti miestneho podnebia: teplotná inverzia

Vodstvo (povodie): povodie Váhu, úmorie Čierneho mora

Rieka: Orava

Jazero, vodná nádrž: nie je, najbližšia vodná nádrž je [[Oravská Priehrada

Politika

Starosta obce: Jozef Mikuláš

Osobnosti

  • František Abafi (1732 – 1817), uhorský šľachtic, politik, publicista, cestovateľ, revolucionár a osvietenec
  • Aristíd Abaffy (11.7.1799-15.6.1861) , šľachtic, národnohospodár, statkár
  • Libor Jozef Mattoška (11.7.1799-15.6.1861) , františkánsky páter, zakladateľ katolíckych spolkov, spisovateľ, redaktor

Externé odkazy

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.