Václav I. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
Ku koncu vlády zlomil povstanie syna Přemysla II. Otakara, ktorého časť šľachty zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížil. |
Ku koncu vlády zlomil povstanie syna Přemysla II. Otakara, ktorého časť šľachty zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížil. |
||
manželka: |
|||
== Deti == |
|||
Kunhuta Švábska ([[1200]] - [[1248]]), deti: |
|||
Václavovou manželkou bola od roku [[1224]] [[Kunhuta Švábska]] ([[1200]] – [[1248]]), s ktorou mal päť detí: |
|||
1. Vladislav (? - [[1247]]) |
|||
* Vladislav Český ([[1227]] - [[1247]]), moravský markgróf ∞ [[1246]] [[Gertrúda Babenberská]] |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
3. Božena (+ po [[1282]]) |
|||
1/ [[1252]] [[Margaréta Babenberská]] |
|||
2/ [[1261]] [[Kunhuta Uhorská]] |
|||
* Božena Česká († po [[1282]]) ∞ [[1243]] markgróf Oto III. Brandenburský |
|||
* Anežka ([[1244]] - † [[1268]]) ∞ meissenský markgróf Henrich III. Jasný |
|||
* dcéra († pred [[1248]]) |
|||
4. Anežka (okolo [[1244]] - [[1268]]) |
|||
Verzia z 00:00, 26. február 2009
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Šablóna:Bezzdroja Václav I. (* cca. 1205 - † 23. september 1253) bol v rokoch 1230 - 1253 kráľ Česka. Bol synom Přemysla I. Otakara, Českeho kráľa (1198-1230) a Konštancie Uhorskej.
Bol to syn Přemysla I. Otakara, na trón nastúpil po otcovej smrti. Nadviazal na jeho politické úspechy a dokázal zúročiť jeho zisky. V čase panovania Václava I. české krajiny doháňali v hospodárskej aj kultúrnej sfére oneskorenie za vyspelejšími oblasťami južnej a západnej Európy.
Od detstva bol Václav zvláštny – neurotický, možno psychický chorý. Miloval potulky hlbokým lesom a vášnivo lovil. Pri jednej loveckej akcii nešťastne prišiel o jedno oko. Zvláštne znie informácia kronikárov o tom, že kráľ Václav neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolával u neho kruté bolesti hlavy a akési záchvaty podobné epilepsii. Preto kdekoľvek sa objavil, tam počas jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť. Podľa lekárov je to choroba nazývaná idiosynkracia – t. j. zvýšená precitlivenosť voči určitým frekvenciám zvukového vlnenia.
Jednooký Václav I. otvoril dvere Čiech dokorán novému gotickému slohu, chcel byť naozajstným rytierom, podľa všetkých pravidiel, a podporoval všetky rytierske rády, obrady a turnaje. V gotickom slohu bol vystavaný nový ženský kláštor sv. Františka, ktorého abatišou sa stala Václavova sestra Anežka, ktorá bola roku 1989 vyhlásená za svätú.
K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice 14. st. Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o Pražskom podhradí, ktorého pravá strana (neskôr Staré mesto Pražské) obdržalo po roku 1230 mestské práva, ako aj výsadu obohnať areál hradbami.
Mimoriadneho významu dosiahla, vďaka vtedy výdatným strieborným dolom, Jihlava. Nemecký bol aj ráz Václavovho okolia. K najobľúbenejším hradom Václava I. patril Zvíkov. Nechal ho vybudovať francúzskymi staviteľmi v novom gotickom slohu. A navyše práve na Zvíkove, do veže nazývanej Markomanka, dal uložiť všetky korunovačné klenoty.
Počas jeho vlády napadli stredoeurópske štáty výbojne tatárske kmene. Keď vyplienili Rusko, dali sa ďalej na západ. A keď sa dostali do Sliezska, kráľ Václav I. vytiahol s vojskom na pomoc svojmu švagrovi, sliezskemu vojvodovi Henrichov, ale prišiel neskoro. Vojvoda bol útokom tatárskej hory zaskočený pri Lehnili, jeho vojsko bolo zmasakrované a vojvodove telo zostalo ležať na bojisku bez hlavy. Lovci lebiek boli bohatší o ďalšiu významnú trofej.
Václav sa pokúsil Tatárov dohnať, ale tí zmizli, ako by sa pod nimi zem zľahla. Rozdelili sa na drobné potôčiky a tie tiekli cez Moravu. Nezdržovali sa obliehaním hradov a opevnených miest, išlo im iba o to, aby dokonale vyplienili krajinu, pobrali korisť a ozdobili sa „skalpmi“. Ako by ich už nič nemohlo zastaviť.
Ku koncu vlády zlomil povstanie syna Přemysla II. Otakara, ktorého časť šľachty zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížil.
Deti
Václavovou manželkou bola od roku 1224 Kunhuta Švábska (1200 – 1248), s ktorou mal päť detí:
- Vladislav Český (1227 - 1247), moravský markgróf ∞ 1246 Gertrúda Babenberská
- Přemysl Otakar II. (1233? - 1278), český kráľ ∞
- dcéra († pred 1248)
Genealógia
Vladislav II. * asi 1110 † 18. január 1174 |
Judita Durínska * asi 1135 † 9. september po 1174 |
Belo III. * asi 1148 † 24. apríl 1196 |
Anežka de Châtillon * 1154 † 1184 | ||||||||||
Přemysl Otakar I. * asi 1155 † 15. december 1230 |
Konštancia Uhorská * 1181 † 6. december 1240 |
||||||||||||
Kunhuta Švábska * asi 1200 † 13. september 1248 OO 1227 |
Václav I. * 1205 † 23. september 1253 |
||||||||
Vladislav Český * 1227 † 3. január 1247 |
Přemysl Otakar II. * asi 1233 † 26. august 1278 |
Božena Česká | Anežka † 1268 |
dcéra |