Melodráma: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lehar (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Lehar (diskusia | príspevky)
Riadok 6: Riadok 6:


=== Melodráma v 19. storočí ===
=== Melodráma v 19. storočí ===
Devätnáste storočie je aj storočím romantizmu, v ktorom má melodráma svoju nezanedbatelnú úlohu. Naďalej pretrváva v operách, ale objavuje sa aj v [[opereta|operetách]], ktoré boli komponované hlavne pre vtedajšiu strednú vrstvu. Melodráma sa stáva aj salónnou zábavou, kde ide o rytmický prednes (väčšinou poézie, nejde teda o spev) doprevádzaný väčšinou [[klavír]]om.






Verzia z 12:57, 25. marec 2009

Melodráma (z gréckeho melos = pieseň, hudba a drama = pôvodne akcia, neskôr grécke vážne divadelné dielo) je hudobne podfarbený javiskový dej s hovoreným slovom. Hudba väčšinou vykesľuje citové rozpoloženie postáv a ich charakter, prípadne prostredie v ktorom sa dej odohráva. Z divadiel v modernej dobe melodráma prenikla aj do filmu a rádia.

Vznik a vývin melodrámy

Melodráma v 18. storočí

Vznik melodrámy sa kladie do 18. storočia, jedno z privých diel, ktoré ju obsahuje je dielo Pygmalion ktoré napísal Jean-Jacques Rousseau, s hudbou od Horace Coigneta. Melodráma bola napísaná pre jednu osobu (monodráma). V roku 1775 napísal Georg Benda vo svojich dielach Ariadne auf Naxos and Medea melodrámu pre dve osoby - duodrámu. Takúto formu melodrámy prebrali skladatelia ako napr. Mozart v opere Zaide alebo Thamos, kráľ Egypta, Beethoven v opere Fidelio alebo Carl Maria von Weber v opere Der Freischütz.

Melodráma v 19. storočí

Devätnáste storočie je aj storočím romantizmu, v ktorom má melodráma svoju nezanedbatelnú úlohu. Naďalej pretrváva v operách, ale objavuje sa aj v operetách, ktoré boli komponované hlavne pre vtedajšiu strednú vrstvu. Melodráma sa stáva aj salónnou zábavou, kde ide o rytmický prednes (väčšinou poézie, nejde teda o spev) doprevádzaný väčšinou klavírom.