Granitoid: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 1 659 bajtov ,  pred 10 rokmi
doplnenieo granitoidoch v ZK
d (fix)
(doplnenieo granitoidoch v ZK)
Hornina_Hustota= |
}}
'''Granitoid''', '''granitoidná''' alebo '''granitická hornina'''<ref name="Broska et al., 2006">Broska, I., Kohút, M., Petrík, I. Uher, P., Záhradník, L., 2006: ''Granitoidné horniny Malých Karpát a Považského Inovca: Všeobecné aspekty terénneho výskumu a laboratórneho štúdia.'' In Kováč, M., Dubíková, K.: ''Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát.'' Zborník 2006, s. 67 – 74</ref> je súborné označenie pre kyslé [[Vyvretá hornina|vyvreté horniny]] od alkalických [[granit]]ov cez [[granodiorit]] po [[tonalit]]y (predtým [[kremenný diorit]]). Tieto horniny sa v prírode bežne prestupujú a sú si natoľko podobné, že bez [[polarizačný mikroskop|mikroskopickej]] analýzy ich prakticky nemožno rozlíšiť. Granitoidy majú najčastejšie [[felzický]] charakter.
 
Termín ''granitoid'' zaviedol v roku 1925 ruský geológ [[Fjodor Julievič Levinson-Lessing|Fjodor Levinson-Lessing]]<ref>[http://www.geologie.estranky.cz/stranka/pnh http://www.geologie.estranky.cz] prístup: 12.9.2008</ref>. V praxi sa často používa termín granit (žula) nesprávne v širšom zmysle pre pomenovanie všetkých granitoidných hornín<ref name="Broska et al., 2006"/>.
 
== Minerálne zloženie ==
* I-typ (intruzívny): Majú magmatický pôvod. Vznikli v oblasti úniku fluíd ponárajúcej sa dosky nad [[Subdukcia|subdukčnou zónou]]. Sú chudobné na Al, oxidované (pomer Fe<sup>3+</sup>/Fe<sup>2+</sup> > ako 0,3). Obsahujú menej vody, sú preto mobilnejšie a častejšie dosahujú subvulkanickú úroveň. Patria medzi ne [[granodiorit]]y, [[tonalit]]y, [[diorit]]y aj granity.
* A-typ (anorogénny): Vzniká tavením spodnej kôry za extrémne bezvodných podmienok. Častý v oblastiach [[rift]]ových zón vo vnútri kontinentov. Zvykne byť bohatý na alkálie (Na, K, Ca). Sú to obvykle alkalické granity, granity až [[syenit]]y.
* M-typ (mantle = plášť). Majú [[zemský plášť|plášťový]] pôvod, vznikli oddelením od inej, bázickejšej magmy v oceánskych oblastiach. Sú to najčastejšie tonality[[tonalit]]y, dávnejšie označované tiež ako plagiogranity.
 
Výlevnými ekvivalentami granitoidov je rad hornín od [[ryolit]]u po [[dacit]].
 
== Výskyt ==
Granitoidy tvoria takmer 95 % všetkých intruzívnych hornín kontinentálnej kôry. Často budujú rozsiahle komplexy. Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení kryštalinika Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]], [[veporské pásmo|veporskom]] a [[gemerské pásmo|gemerskom pásme]]. Vo [[veporikum|veporiku]] tvoria Veporský granitoidný plutón.
 
Skupina granitoidných hornín sa významne podieľa na zložení [[kryštalinikum|kryštalinika]] Západných Karpát. Vyskytujú sa prakticky vo všetkých [[pásmo jadrových pohorí|jadrových pohoriach]], [[veporské pásmo|veporskom]] a [[gemerské pásmo|gemerskom pásme]]. Vo [[veporikum|veporiku]] tvoria Veporský granitoidný plutón. V Západných Karpatoch sú rozoznávané [[hercýnska orogenéza|hercýnske]] a [[alpínska orogenéza|alpínske]] granitoidy. Hercýnske granitoidy tvoria tieto typy<ref>Kohút, M., Uher, P., Putiš, M., Sergeev, S., Antonov, A. 2009: [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2008_3_4/16_Geo_199_227.pdf ''Datovanie spodnokarbónskych granitických hornín Západných Karpát vo svetle nových SHRIMP U-Pb dát zo zirkónov.''] in Németh, Z. (Editor) ''7. výročný predvianočný seminár Slovenskej geologickej spoločnosti, Sympózium Granity Západných Karpát.'' Mineralia Slovaca, Bratislava, 40, Geovestník s. 204</ref>:
*kambro-ordovické granity S-typu v hercýnskom orogéne zmenené na [[ortorula|ortoruly]]
*spodnokarbónske granity S-typu
*spodnokarbónske granitoidy I-typu
*vrchnokarbónske granitoidy I-typu
*permské granity A-typu
*špecializované ([[ruda|zrudnené]]) granity S<sub>s</sub>-typu
 
Alpínske granitoidy reprezentuje kriedový granit Rochovce a neogénne granodiority stredoslovenských [[neovulkanity|neovulkanitov]].
 
== Ložiská viazané na granitoidné horniny ==
42 277

úprav

Navigačné menu