Komunikácia (psychológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
rev vand.
Riadok 2: Riadok 2:


== Názory na komunikáciu ==
== Názory na komunikáciu ==
Smrdis ty lama sprosta co to citas* (Romana!)[[Slavomír Gálik]]: Komunikácia je tým lepšia, čím sa viac necháme unášať rytmom dialógu. Pri zastavení zistíme, že rozhovor mal i svoju logiku. Samotnú logickú nesúvislosť najlepšie zažívame v priebehu samotného dialógu, a to ako určité záseky, či nejaké rušivé disharmonické tóny. Práve takéto roztržitosti nás nútia vrátiť sa späť a znova nachádzať pôvodný rytmus a ním prekonať zabrzdenia.
* [[Slavomír Gálik]]: Komunikácia je tým lepšia, čím sa viac necháme unášať rytmom dialógu. Pri zastavení zistíme, že rozhovor mal i svoju logiku. Samotnú logickú nesúvislosť najlepšie zažívame v priebehu samotného dialógu, a to ako určité záseky, či nejaké rušivé disharmonické tóny. Práve takéto roztržitosti nás nútia vrátiť sa späť a znova nachádzať pôvodný rytmus a ním prekonať zabrzdenia.
* [[Karl Jaspers]]: komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom. Tento proces sebaotvárania sa v komunikácii je onen osobitý boj, ktorý je zároveň láskou: boj milujúc, boj, ktorý nespočíva v harmonickom nazeraní sveta, ktoré vonkoncom znemožňuje komunikáciu, ale ktorý spochybňuje a sťažuje, pri neporovnateľnej solidarite tých, ktorí sú takto v styku, je náročnou výzvou.
* [[Karl Jaspers]]: komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom. Tento proces sebaotvárania sa v komunikácii je onen osobitý boj, ktorý je zároveň láskou: boj milujúc, boj, ktorý nespočíva v harmonickom nazeraní sveta, ktoré vonkoncom znemožňuje komunikáciu, ale ktorý spochybňuje a sťažuje, pri neporovnateľnej solidarite tých, ktorí sú takto v styku, je náročnou výzvou.
* [[Jürgen Habermas]]: Habermas rozlišuje ideálnu komunikáciu, t. j. komunikáciu zbavenú panstva, nazaťaženú mocenskými pomermi, t. j. vnútornými psychickými zábranami vyvolávanými vonkajším nátlakom, a komunikáciu zaťaženú ideologicky, t. j. odohrávajúcu sa v spoločnosti, kde existujú mocenské vzťahy. Ideologicky zaťažená komunikácia však mlčky predpokladá onú ideálnu komunikáciu.
* [[Jürgen Habermas]]: Habermas rozlišuje ideálnu komunikáciu, t. j. komunikáciu zbavenú panstva, nazaťaženú mocenskými pomermi, t. j. vnútornými psychickými zábranami vyvolávanými vonkajším nátlakom, a komunikáciu zaťaženú ideologicky, t. j. odohrávajúcu sa v spoločnosti, kde existujú mocenské vzťahy. Ideologicky zaťažená komunikácia však mlčky predpokladá onú ideálnu komunikáciu.

Verzia z 09:26, 2. apríl 2009

Komunikácia je sociálna interakcia, pri ktorej sa vedome alebo nevedome odovzdávajú informácie.

Názory na komunikáciu

  • Slavomír Gálik: Komunikácia je tým lepšia, čím sa viac necháme unášať rytmom dialógu. Pri zastavení zistíme, že rozhovor mal i svoju logiku. Samotnú logickú nesúvislosť najlepšie zažívame v priebehu samotného dialógu, a to ako určité záseky, či nejaké rušivé disharmonické tóny. Práve takéto roztržitosti nás nútia vrátiť sa späť a znova nachádzať pôvodný rytmus a ním prekonať zabrzdenia.
  • Karl Jaspers: komunikácia je proces, v ktorom sa Ja stáva sebou samým tak, že sa odhaľuje v druhom. Tento proces sebaotvárania sa v komunikácii je onen osobitý boj, ktorý je zároveň láskou: boj milujúc, boj, ktorý nespočíva v harmonickom nazeraní sveta, ktoré vonkoncom znemožňuje komunikáciu, ale ktorý spochybňuje a sťažuje, pri neporovnateľnej solidarite tých, ktorí sú takto v styku, je náročnou výzvou.
  • Jürgen Habermas: Habermas rozlišuje ideálnu komunikáciu, t. j. komunikáciu zbavenú panstva, nazaťaženú mocenskými pomermi, t. j. vnútornými psychickými zábranami vyvolávanými vonkajším nátlakom, a komunikáciu zaťaženú ideologicky, t. j. odohrávajúcu sa v spoločnosti, kde existujú mocenské vzťahy. Ideologicky zaťažená komunikácia však mlčky predpokladá onú ideálnu komunikáciu.
  • Michael Kunczik: komunikácia je interakcia prostredníctvom oznámenia, prostredníctvom odovzdania informácie od jednej osoby k osobe druhej.