Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva. |
nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva. |
||
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát|štátu]] a pramení z [[rozum|rozumu]] alebo prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[ |
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát|štátu]] a pramení z [[rozum|rozumu]] alebo prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda]] (resp. jej [[stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu |
||
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha |
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha |
||
človeku a prirode. |
človeku a prirode. |
||
Verzia z 12:07, 3. máj 2009
Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že príroda (resp. jej stvoriteľ) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu cestu. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prirode.
Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
Podľa Cicera je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.