Vukovarsko-sriemska župa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 12:22, 3. máj 2009

Vukovarsko-sriemska župa

Chorvátsko
Štát	Chorvátsko
Hlavné mesto	Vukovar
Rozloha	2 454 km²
Obyvateľov (2001)	204 768
Oficiálna stránka	www.vukovarsko- srijemska-zupanija.hr

Vukovarsko-sriemska župa (chorv. Vukovarsko-srijemska županija) je jedna z chorvátskych žúp. Leží v najvýchodnejšom cípe krajiny, na rozhraní medzi Slavónskom a Sriemom. Jej hlavným mestom je Vukovar.

Charakter župy

Župa hraničí zo Srbskom na východe, s entitou Republika srbská v Bosne a Hercegovine, a v Chorvátsku s Osijecko-Baranjskou župou a s Brodsko-posávska župa. Jej územie patrí k tým stredne veľkým, je celé nížinaté a tak vhodné pre poľnohospodárstvo. Jej južné a východné hranice sú prirodzené; tvoria ich rieky Dunaj a Sáva, západná hranica je umelá. Hlavný význam pre Chorvátsko má táto oblasť hlavne v tom, že tadiaľ vedú dôležité cestné aj železničné spoje s Belehradom. Do roku 1998 bolo územie župy pod správou jednotiek OSN, ktoré tu mali dodržiavať mier medzi Srbmi a Chorvátmi. Dnes všetky obce a mestá sú ale stále ešte poškodené z čias vojny.

Významné mestá

Vukovar (hlavné)
Ilok (najvýchodnejšie mesto Chorvátska)
Vitrovci
Županja

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vukovarsko-sriemska župa

Šablóna:Chorvátsko

@@ Riadok 24: / Riadok 24: @@
 == Charakter župy ==
-Župa hraničí zo [[Srbsko|Srbskom]] na východe, s entitou [[Republika srbská]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], a v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] s [[Osijecko-baranjská župa|Osijecko-Baranjskou župou]] a s [[Brodsko-posávska župa|Brodsko-posávska župa]]. Jej územie patrí k tým stredne veľkým, je celé [[nížina|nížinaté]] a tak vhodné pre [[poľnohospodárstvo]]. Jej južné a východné hranice sú prirodzené; tvoria ich rieky [[Dunaj]] a [[Sáva]], západná hranica je umelá. Hlavný význam pre [[Chorvátsko]] má táto oblasť hlavne v tom, že tadiaľ vedú dôležité cestné aj [[železnica|železničné]] spoje s [[Belehrad]]om. Do roku [[1998]] bolo územie župy pod správou jednotiek [[Organizácia spojených národov|OSN]], ktoré tu mali dodržiavať mier medzi [[Srbi|Srbmi]] a [[Chorváti|Chorvátmi]]. Dnes všetky obce a mestá sú ale stále ešte poškodené z čias [[Občianska vojna v Juhoslávii|vojny]].
+Župa hraničí zo [[Srbsko|Srbskom]] na východe, s entitou [[Republika srbská]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], a v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] s [[Osijecko-baranjská župa|Osijecko-Baranjskou župou]] a s [[Brodsko-posávska župa]]. Jej územie patrí k tým stredne veľkým, je celé [[nížina|nížinaté]] a tak vhodné pre [[poľnohospodárstvo]]. Jej južné a východné hranice sú prirodzené; tvoria ich rieky [[Dunaj]] a [[Sáva]], západná hranica je umelá. Hlavný význam pre [[Chorvátsko]] má táto oblasť hlavne v tom, že tadiaľ vedú dôležité cestné aj [[železnica|železničné]] spoje s [[Belehrad]]om. Do roku [[1998]] bolo územie župy pod správou jednotiek [[Organizácia spojených národov|OSN]], ktoré tu mali dodržiavať mier medzi [[Srbi|Srbmi]] a [[Chorváti|Chorvátmi]]. Dnes všetky obce a mestá sú ale stále ešte poškodené z čias [[Občianska vojna v Juhoslávii|vojny]].
 == Významné mestá ==