Ján Balko: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Po základnej škole v rodnej obci, v rokoch [[1913]] - [[1922]] študoval na Kráľovskom [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v rokoch [[1922]] - [[1927]] [[právo]] na Právnickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde potom pôsobil ako koncipient na ministerstve s plnou mocou pre správu [[Slovensko|Slovenska]]. Bol hlavným tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], členom výkonného výboru [[HSĽS]], neskôr prezidiálnym šéfom ministerstva hospodárstva ([[1938]]) a viceguvernérom [[Slovenská národná banka|Slovenskej národnej banky]]. Členom Štátnej rady bol v rokoch [[1942]] – [[1943]]. Ako jej člen, spolu s vtedajším predsedom [[Spolok svätého Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha]] [[Monsignore|Msgr.]] [[Ján Pöstényi|Jánom Pöstényim]], predniesol v Štátnej rade protest proti transportom [[Židia|Židov]]. Neskôr, v roku [[1943]], bol spolutvorcom a právnym [[redaktor]]om pastierskeho [[list]]u [[Slovensko|slovenských]] [[biskup]]ov proti týmto transportom. Keď videl neúčinnosť [[Štátna rada|Štátnej rady]], vlastným rozhodnutím z nej vystúpil. Vtedy ho kooptovali do národohospodárskeho výboru snemu. Počas rokov [[1942]] – [[1943]] vykonával tiež funkciu [[Župa|župného]] tajomníka [[HSĽS]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Po potlačení [[SNP]] sa spolu s biskupom Dr. [[Andrej Škrábik|Andrejom Škrábikom]] zaslúžil o záchranu desiatich významných činiteľov [[SNP]], ktorých mali [[Nemci]] popraviť. Po vojne bol v rokoch [[1945]] – [[1947]] vo väzení. Práve na [[Vianoce]] roku [[1947]] ho prepustili do domáceho väzenia. V [[december|decembri]] roku [[1948]] ho [[Národný súd]] odsúdil na tri roky straty občianskych práv. Neskôr pracoval ako [[právnik]], od [[1961]] ako [[učiteľ]] na ekonomickej škole v [[Bratislava|Bratislave]]. |
Po základnej škole v rodnej obci, v rokoch [[1913]] - [[1922]] študoval na Kráľovskom [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v rokoch [[1922]] - [[1927]] [[právo]] na Právnickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde potom pôsobil ako koncipient na ministerstve s plnou mocou pre správu [[Slovensko|Slovenska]]. Bol hlavným tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], členom výkonného výboru [[HSĽS]], neskôr prezidiálnym šéfom ministerstva hospodárstva ([[1938]]) a viceguvernérom [[Slovenská národná banka|Slovenskej národnej banky]]. Členom Štátnej rady bol v rokoch [[1942]] – [[1943]]. Ako jej člen, spolu s vtedajším predsedom [[Spolok svätého Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha]] [[Monsignore|Msgr.]] [[Ján Pöstényi|Jánom Pöstényim]], predniesol v Štátnej rade protest proti transportom [[Židia|Židov]]. Neskôr, v roku [[1943]], bol spolutvorcom a právnym [[redaktor]]om pastierskeho [[list]]u [[Slovensko|slovenských]] [[biskup]]ov proti týmto transportom. Keď videl neúčinnosť [[Štátna rada|Štátnej rady]], vlastným rozhodnutím z nej vystúpil. Vtedy ho kooptovali do národohospodárskeho výboru snemu. Počas rokov [[1942]] – [[1943]] vykonával tiež funkciu [[Župa|župného]] tajomníka [[HSĽS]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Po potlačení [[SNP]] sa spolu s biskupom Dr. [[Andrej Škrábik|Andrejom Škrábikom]] zaslúžil o záchranu desiatich významných činiteľov [[SNP]], ktorých mali [[Nemci]] popraviť. Po vojne bol v rokoch [[1945]] – [[1947]] vo väzení. Práve na [[Vianoce]] roku [[1947]] ho prepustili do domáceho väzenia. V [[december|decembri]] roku [[1948]] ho [[Národný súd]] odsúdil na tri roky straty občianskych práv. Neskôr pracoval ako [[právnik]], od [[1961]] ako [[učiteľ]] na ekonomickej škole v [[Bratislava|Bratislave]].HAHAHA |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
Verzia z 08:17, 18. máj 2009
Ján Balko | |
slovenský spisovateľ, právnik - národohospodár a politik | |
Narodenie | 24. júl 1901 Dolná Ždaňa, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 14. august 1992 Bratislava, Slovensko |
JUDr. Ján Balko (pseudonym Ján Bukovinský) (* 24. júl 1901, Dolná Ždaňa (predtým Ždáňa), Slovensko - † 14. august 1992, Bratislava, Slovensko), bol slovenský spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, právnik - národohospodár a politik.
Životopis
Po základnej škole v rodnej obci, v rokoch 1913 - 1922 študoval na Kráľovskom gymnáziu v Banskej Bystrici, v rokoch 1922 - 1927 právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde potom pôsobil ako koncipient na ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Bol hlavným tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici, členom výkonného výboru HSĽS, neskôr prezidiálnym šéfom ministerstva hospodárstva (1938) a viceguvernérom Slovenskej národnej banky. Členom Štátnej rady bol v rokoch 1942 – 1943. Ako jej člen, spolu s vtedajším predsedom Spolku sv. Vojtecha Msgr. Jánom Pöstényim, predniesol v Štátnej rade protest proti transportom Židov. Neskôr, v roku 1943, bol spolutvorcom a právnym redaktorom pastierskeho listu slovenských biskupov proti týmto transportom. Keď videl neúčinnosť Štátnej rady, vlastným rozhodnutím z nej vystúpil. Vtedy ho kooptovali do národohospodárskeho výboru snemu. Počas rokov 1942 – 1943 vykonával tiež funkciu župného tajomníka HSĽS v Banskej Bystrici. Po potlačení SNP sa spolu s biskupom Dr. Andrejom Škrábikom zaslúžil o záchranu desiatich významných činiteľov SNP, ktorých mali Nemci popraviť. Po vojne bol v rokoch 1945 – 1947 vo väzení. Práve na Vianoce roku 1947 ho prepustili do domáceho väzenia. V decembri roku 1948 ho Národný súd odsúdil na tri roky straty občianskych práv. Neskôr pracoval ako právnik, od 1961 ako učiteľ na ekonomickej škole v Bratislave.HAHAHA
Tvorba
Do pestrej palety literatúry pre deti a mládež v medzivojnovom období sa prihlásil rozprávkovými knižkami, v ktorých stvárňuje hravý svet detských príhod a hrdinstiev. Po dlhšej tvorivej pauze sa prezentoval tvorbou pre dospelých, a to historickými románmi z čias tureckých vojen. V rukopisoch zanechal niekoľko ďalších historických próz.
Dielo
Diela pre deti a mládež
- 1935 - O Cyrkovi Pobehajkovi, o Vierke Brečulke a o Vladkovi Bamburíkovi
- 1935 - Rozprávka o umbíkoch macúrikoch
- 1939 - List od lipky
- 1939 - Ako chodili cicušky do školy
- 1942 - Tik - Tak a iné rozprávky
- Muco a Puco detektívmi
Diela pre dospelých
Dejiny bryndziarstva na Slovensku vlastne ani dejinami nie sú. Autor čerpal údaje asi zo svojej činnosti v obchodnej komore a kniha mohla v danom čase poslúžiť ako akýsi návod na arizácie židovského majetku. Dôsledne v nej rozdelil výrobcov a kontingenty (mliekarenstvo) na Židov a nežidov, pričom sa rozplýva nad tým, ako sa už v tejto oblasti udomácňuje „kresťanský živel“ (citát slovného spojenia).
Autobiografické rukopisy
(vydal jeho syn Dr. Vladimír Balko)
- 2005 - Desať rokov v slovenskej politike, osobné spomienky
- 2006 - Od cisára pána k tatíčkovi Masarykovi, život v piatich režimoch
Pripravované diela
(Už pripravené do tlače sa v budove Obchodnej komory za povstania stratili)
- Dejiny sklárstva na Slovensku
- Dejiny papiernictva na Slovensku
- Dejiny obchodu na Slovensku
- Dejiny koželužstva na Slovensku
- Dejiny drevárskeho priemyslu na Slovensku
Literatúra
- Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
V dvojtýždenníku Kultúra píše svoj pohľad na knihu trochu z iného uhla pán Karol Kubík (Kultúra ROČNÍK IX.- č.11 zo 7.júna 2006, strana 4, pod názvom „Slovensko moje.... odpusť mi“)
citát z článku: -- Na tom istom zasadnutí Dr. Balko tiež kvituje, že v otázke vysťahovania Židov došlo „k ústavnému riešeniu“, nie je mu však jasné, či „medzi nami a Nemeckom je riadna medzinárodná dohoda“. Ak nie, potom „ sa nám môžu vrátiť“-- (poznámka –Židia)