Čaj

Čaj - (z výslovnosti čínského čcha v mandarínskom a kantonskom dialekte; v dialekte menej významného prístavu Sia-men čítaj te – odtiaľto získalo pomenovanie v niektorých iných jazykoch) je nápoj, pripravovaný obvykle lúhovaním lístkov rastliny čajovníka v horúcej vode. Názov čaj sa taktiež používa pre samotné lístky. Označenie čaj sa bežne využíva aj pre iné odvary a nálevy z rôznych rastlín a bylín, prípadne sušeného ovocia (napríklad tzv. bylinkové čaje alebo ovocný čaj).

Pestovanie a spracovanie čajovníka

Čajová plantáž v Malajzii

Súbor:Teeblaetter.jpg

Lístky čajovníka

Čaj vzniká spracovaním listov čajovníka. Z botanického hľadiska je čajovník (lat. Camellia sinensis) stálezelený krík, dorastajúci v prírode do výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov. Na plantážach sú kríky udržiavané do výšky okolo jedného metra. Umožňuje to pohodlnejší zber čajových lístkov, mechanizáciu zberu a zvyšuje úrodu.

Divoký čajovník rástol v juhovýchodnej Ázii, pri hraniciach Číny a Indie. Ako domestikovaná rastlina sa pestuje na mnohých miestach s vhodnými podmienkami. Medzi krajiny známe produkciou čaju patria Čína, India, Pakistan, Irán, Srí Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonézia, Nepál, Austrália, Argentína a Keňa. Najlepšie sa mu darí v monzúnom podnebí v subtropickom a tropickom páse, rastie na kyslejších pôdach, od hladiny mora až po nadmorské výšky okolo 2500m.

Listy čajovníka sú dlhé od troch do dvadsaťpäť centimetrov a široké medzi jedným až desiatimi centimetrami. Dospelé listy sú hrubé, hladké a kožnaté, s krátkou stopkou. Čajové listy sa väčšinou zbierajú niekoľkokrát do roka, v niektorých oblastiach prakticky celý rok. Lístky sa zbierajú podľa takzvaných zberových formulí, ktoré určujú, ktorú časť výhonku odštipnúť. Obvykle sú cennejšie mladšie a menšie lístky u špičky výhonku a pupeň. Kvalitnejšie čaje sú vyrábané len z vrchných dvoch lístkov a pupeňa.

Ďalšie spracovanie sa deje rôznymi spôsobmi, ktoré vedú k rôznym „druhom“ čaju. Základným faktorom je stupeň oxidácie (často sa využíva z chemického hľadiska nesprávny názov fermentácia). Tradičné delenie je do štyroch základných skupín

• zelené čaje – listy sa mechanicky narušia, ale oxidácia je rýchlo ukončená pôsobením tepla. V Číne sa na ukončenie oxidácie zvyčajne využíva sušenie na pare, v Japonsku prevláda sušenie na slnku, prípadne teplým vzduchom. Spracovanie je ukončené jeden až dva dni po zbere.
• oolongy (vyslov úlong, taktiež modrozelené, polozelené čaje) – tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi. Často sú pri príprave navoňané kvetmi, napríklad orchideou, osmanthom.
• čierne čaje (taktiež červené čaje, tento názov sa používa najmä v Číne kvôli farbe nálevu) – listy sa mechanicky narušia, oxidácia se nechá úplne prebehnúť. Spracovanie trvá týždeň, ale aj dlhšie. Veľmi výrazný rozdiel je medzi ortodoxným ručným spracovaním a plne mechanizovanou výrobou metódou CTC (Crush, Tear, Curl) ktorou vzniká drvený substrát vhodný do čajových vrecúšok. V strednej Európe (a „západnej civilizácii“ všeobecne) je historicky najobľúbenejší práve čierny čaj.
• pu-erh - je dvojnásobne oxidovaný čaj, ktorý sa necháva 'odležať' často aj po dobu niekoľkých rokov. Čím je pu-erh starší, tým býva viac cenený, pričom nezriedka sa predáva aj 15-20 ročný. Vyznačuje sa plnou, zemitou chuťou. Pravdepodobne má na organizmus pozitívne a mierne liečivé účinky.
• biely čaj - vyrába sa iba z pupeňov a horných lístkov. Neprechádzajú mechanickým spracovaním ani oxidáciou. Biely čaj je takmer bezfarebný a pokladá sa za nápoj gurmánov.

Pôvod a dejiny

Báj o pôvode

Podľa ľudovej čínskej báje objavil čaj čínsky cisár Šen-nung pred 5000 rokmi. Cisár, ktorý bol podľa tohto príbehu zároveň zakladateľom čínskej medicíny a poľnohospodárstva, pil len prevarenú vodu. Na jednej z jeho ciest mu do kotlíka pri varení vody padli listy čajovníka. Iná báj hovorí, že skúšal lekárske účinky čajovníka.

Čína

V Číne sa čaj tešil popularite po storočia, ak nie tisícročia. V 8. storočí bol tak populárny, že skupina obchodníkov požiadala spisovateľa Lu Ju (733 - 804) a ten napísal vôbec prvú známu knihu o čaji - Klasické pojednanie o čaji. Postupne sa inovoval aj spôsob distribúcie. Otrhané listy čajovníka sa drvili a miešali s prísadami, aby tak mohli byť zlepené do čajových tehličiek.

Vznik čierneho čaju

Do 17. storočia sa v Číne používal len zelený čaj. Čajové tehličky vydržali dlho čerstvé a používali sa aj ako platidlo. Zelený čaj však nevydržal cesty do Európy, ktoré v tom čase trvali niekoľko mesiacov. V južnej časti Číny sa lístky sušili na slnku a fermentovali. Vznikli tiež aromatizované čaje.

Čaj putuje do Kórey a Japonska

Čaj sa postupne stal známym nápojom aj mimo Číny. Záznamy z čias kórejskej dynastie Korjo (918 - 1392) hovoria o rituále darovania čaju v budhistických chrámoch. Prvá zmienka o používaní čaju v Japonsku pochádza z roku 729, keď cisár Šómu pohostil vo svojom paláci sto budhistických mníchov. Nie je známe, že by sa v tom období pestoval v Japonsku čajovník, takže bol pravdepodobne dovážaný. Zatiaľ čo rituály spojené s pitím čaju v Číne postupne zanikli, v Japonsku sa rozvinuli do zložitého, niekedy až niekoľkohodinového obradu.

Čaj sa dostáva do Európy

Benátsky cestovateľ Marco Polo vo svojich zápiskoch čaj nespomína, ale v roku 1618 dostal ruský cár Michal I. čaj darom od čínskeho cisára. Čoskoro putovalo do Ruska mnoho ťavích karaván ročne. Nizozemskí a portugalskí obchodníci ho doviezli do Európy niekedy začiatkom 17. storočia. Spočiatku bol drahý, a tak sa rozšíril len medzi aristokraciou. So stúpajúcim objemom dovozu sa stal prístupný aj širšej vrstve obyvateľstva.

Čaj v Anglicku

Šalka čaju

Na britských ostrovoch sa čaj rozšíril za panovania Karola II.. Jeho manželka, Katarína z Braganzy, si priniesla zvyk pitia čaju z rodného Portugalska. Karol II. však uvalil na dovoz čaju vysokú daň, a tak sa stal predmetom pašovania. V 18. storočí vzrástla konzumácia čaju z niekoľko desiatok ton ročne na viac ako 6000 ton v roku 1791 [1]. Pitie čaju sa zaužívalo v anglických kaviarňach a neskôr v čajových záhradách.

Čaj o piatej

Čaj sa v Anglicku pil v ktorúkoľvek dennú hodinu a čaj popoludní nemal pevnú formu. Keďže bol medzi obedom a neskorou večerou dlhý časový odstup, vo vyšších vrstvách však vznikol zvyk podávať čaj o piatej. Podávalo sa aj pečivo alebo iné občerstvenie. Zvyk si osvojili aj široké vrstvy, keď pracujúcim často nahrádzal aj večeru.

Bostonské pitie čaju

Čaj si Angličania doniesli aj do Nového sveta. V roku 1767 však Anglicko uvalilo na americké kolónie daň a v priebehu nasledujúcich rokov väčšina prístavov Ameriky nedovolila prijímanie zdaňovaného tovaru. V roku 1773 vyslali Angličania zásielku čaju do Bostonu. 16. decembra toho istého roku ho v jeho prístave vyhádzala skupina mužov prezlečených za Indiánov do mora. Viedlo to nielen k vyslaniu anglického vojska do Severnej Ameriky a neskôr k vojne za nezávislosť, ale aj k ústupu pitia čaju. Na tomto území ho nahradila káva.

Príprava čaju

Čaj je pripravovaný zalievaním sypaného alebo sáčkového čaju v čajovej kanvici, čajníku alebo priamo v čajovom hrnčeku. Všeobecné pravidlo hovorí, že čaj má byť nasypaný ako prvý - ešte pred naliatím horúcej vody.

Vhodná teplota vody na zaliatie závisí od druhu pripravovaného čaju. Čaje, ktoré majú krátku dĺžku oxidácie - prípadne žiadnu - by mali byť podľa odporúčaní zalievané vodou s teplotou od 75°C - 90°C. To platí pre zelený alebo biely čaj. Čaje s dlhšou oxidačnou dobou je odporúčané zalievať vodou s vyššou teplotou - okolo 95°C - 100°C.

Dĺžka lúhovania tiež závisí na druhu čaju a môže sa líšiť aj ak ide o dva čaje z rovnakej záhrady, ale z rôznych sezón.

Ak je čaj pripravovaný zo sáčkového čaju, je vhodné dodržať množstvo vody, ktorá je odporúčaná na balení. Ak ide o sypaný čaj, neexistuje jednotné pravidlo. Jedna čajová lyžička pre jednu osobu (okolo 200ml vody) môže byť dobrý pomer, ktorý je možné upraviť podľa želanej chuti. Čaje z vyšších polôh je napríklad odporúčané zalievať väčšou dávkou vody.

Čaj sa pije samotný, aj dochutený. Do čaju sa zvykne pridávať:

• cukor
• med
• citrón
• mlieko
• ovocná zaváranina

Opísaný spôsob prípravy čaju je typický pre európsky región a líši sa od prípravy v iných častiach sveta.

Ľadový čaj

Ľadový čaj sa teší veľkej popularite v USA alebo v Rusku. Ide o chladený čaj, častokrát podávaný s ľadom. Nápad podávať čaj v takejto podobe vznikol na základe toho, že studený nápoj je v lete vhodnejší, ako horúci.

Ľadový čaj možno pripraviť tak, že sa silnejší čaj nechá na niekoľko hodín vychladiť v chladničke. Potom sa podáva s ľadom, dochutiť sa môže čerstvou mätou alebo ďumbierom.

Mlieko v čaji

Pridávanie mlieka do čaju sa rozšírilo hlavne v Británii, ale nie je to invencia Angličanov. Takýto zvyk mali už Mongoli a známy bol aj v Mandžursku. V Holandsku a Francúzsku sa ale tento zvyk neujal.

Mlieko v čaji je vecou osobného vkusu a zväčša sa pridáva do čierneho čaju alebo zmesí z neho pripravených a do niektorých zelených čajov, nie však do čínskych čiernych čajov ani do ľahších čiernych čajov.

Existujú rôzne odporučenia týkajúce sa postupnosti miešania čaju a mlieka. Ak je v šálke prvé mlieko, chráni to jej glazúru a je menšia pravdepodobnosť, že nalievaný horúci čaj spôsobí zrazenie mlieka. Mlieko nalievané do čaju zasa zjednodušuje odhadnúť správny alebo želaný pomer zmesi.

Instantný čaj

Na našom trhu je prístupný aj instantný čaj. Jeho výhodou je rýchlosť prípravy. Je vyrábaný tak, že sa čajové lístky najskôr sparia a potom oddelia od macerátu, ktorý už obsahuje látky typické pre čaj. Tekutina sa ďalej spracúva filtrovaním a odparovaním alebo, podobne ako instantná káva, procesom mrazovej sublimácie. Takéto čaje sa môžu dochucovať prírodnými alebo syntetickými prísadami a príchuťami.

Knižné publikácie

• Čadó - japonská cesta čaje, Sošicu Sen XV, Pragma 2004
• Čaj, prúvodce pro znalce, Jane Pettigrewová, Slovart 2001
• Klasická kniha o čaji, Lu Jü, DharmaGaia 2002
• Piju čaj, Ludvík Kundera, Atlantis 2003
• Povídání o čaji, Jozef Augustýn, Fontána 2001
• Příběh čaje, S., Z. a M. Thomovi, Argo 2002
• Všechny čaje Číny, K.Chow a I.Kramerová, DharmaGaia 1998
• Vše o čaji pro čajomily, Karel Valter, Granit 2000

Iné projekty

Commons

Wikicitáty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čaj
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Čaj