Moskovský kremeľ: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:27, 1. jún 2009

Moskovský kremeľ alebo Kremeľ (rus. кремль) je kremeľ, stredoveká mestská pevnosť v Moskve.

Vonkajšie steny moskovského Kremľa sú z pálených tehál, sú vysoké 5 až 17 metrov, dlhé vyše 2 km a posilnené 20 vežami. Vnútri sa nachádzajú najvýznamnejšie ruské kostoly, napríklad chrám Nanebovzatia panny Márie z 15. storočia, „Blagoveščenskij sobor“ (chrám Zvestovania Panny Márie) a „Archangeľskij sobor“ (chrám Archanjela Michaela) s hrobkami cárov. Okrem týchto a ďalších kostolov sú v Kremli významné paláce, napríklad „Boľšoj Kremľovskij dvorec“, dokončený v roku 1849 a „Terjemskij dvorec“ so súkromnými komnatami cárov. V niekoľkých palácoch sú vystavené poklady ruskej ríše, zhromaždené v priebehu storočí.

Dejiny

„Borovický vrch“, miesto kde je dnešní Kremeľ postavený, bol obývaný slovanmi už od druhého tisícročia pred našim letopočtom. Pôvodnú mestskú pevnosť (tvrz) založil jeden z pôvodných kmeňov, žijúcich na území dnešného Ruska, kmeňom Vjatíči (Вятичи) v 11. stročí na mieste kde sa rieka Neglinnaja vlieva do rieky Moskvy. Slovania v tejto dobe obývali predovšetkým juhozápadnú časť vrchu, ako to neskôr dokázaly nálezy sovietskych archeológov.

Ďalšie rozsiahle rozšírenie, v tejto dobe ešte „Moskovského gradu“, spravil knieža Jurij Dolgorukij v roku 1156. Prvé písomné doklady o použití slova kremeľ pre túto pevnosť máme z roku 1331. Kremeľ bol v roku 1339 vyplienený pri nájazdoch Mongolov.

Sídlo ruských panovníkov

Prvé správy o kamenných stavbách v Kremľu pochádzajú z prvej polovici 14. storočia, potom čo metropolita Peter presunul svoje sídlo z Kyjeva do Moskvy. V tomto období, z príkazu Ivana Kality, začala vznikať v Kremli rada chrámov, ako hlavný, v ktorom boli neskôr korunovaný ruskí cári, bol postavený chrám Nanebovzatia panny Márie (Успенский собор) založený v roku 1327 a výrazne prestavaný a rekonštruovaný v 15. storočí. Väčšina z týchto chrámov bola postavená v Rusko-Byzantskom architektonickom slohu (s jednou centrálnou a s niekoľkými po obvodoch rozmiestnenými zlatými kopulami) z vápencu.

Z vápenca bola tiež postavený masívny kamenný obvodový múr, ktorý nahradil pôvodom drevený, za vlády Dmitrija Donského v rokoch 1366 - 1368. Tento múr mal chrániť Kremeľ pred nájazdmi Tatárov, predovšetkým chána Toktamysha. Po smrti Dmitrija jeho poručník, metropolita Alexis založil kláštor Zjavenia (archanjela Michaela) (Чудов монастырь) na konci 14. storočia. Dmitriovmu synovi Vasilovi sa podarilo dojednať mier s Tatármi a mohol pokračovať duugughvo výstavbe chrámov, príkladom bol chrám Zvestovania panny Marie (Благовещенский собор), na výstavbe sa podieľali Theofanes Grék, Andrej Rublev alebo Prokor, z roku 1405.

Veľké prestavby od 15. století

Ivan III. si v roku 1475, po zjednotení Ruska, uvedomil, že jeho sídlo, Kremeľ, nieje vhodné pre panovníka jeho rozmerov v takej podobe ako sa nachádzal. V tejto dobe vápencové obvodové múry boli v rozpadávajúcom stave a aj ďalšie budovy bolo treba opraviť. Ruský stavitelia, ktorých cár Ivan pozval, najprv dokázali opraviť múry, ale si nedokázali poradiť s projektom takého rozmeru, akým bola celková prestavba múrov alebo oprava chrámu Nanebovzatia, ich pokusy skončili iba zrútením niektorých chrámových stien. Keď Ivan zistil, že nemá dostatočne kvalifikovaných projektantov v Rusku, poslal pre architektov do Talianska.

V roku 1475 prišiel prvý talianski architekt Aristotele Fioravanti, ktorého získal Ivan vďaka podpore metropolitu Filipa na rekonštrukcii chrámu Nanebovzatia. Na prianie Ivana bolo vzorom tejto stavby chrám Nanebovzatia vo Vladimire. Chrám je postavený v Rusko-Byzantskom slohu, podľa umiestnenej veľkej centrálnej zlatej kupole a štyroch menších umiestnených v rohoch ale Fioravanti zaniesol do stavebného postupu veľa inovačných prvkov. Vložil do základov mohutné dubové koly, použil železné klenbové spojovníky a pre stavbu kopule použil tehly namiesto kameňa.

Medzi rokmi 1485 - 1516 prebiehala generálna prestavba pevnostných múrov talianskými pevnostnými špecialistami, napríklad Pietro Antonio Solari, ktorý sa preslávil rekonštrukciou hlavnej vstupnej Frolovskej veže v roku 1491, na základoch pôvodne postavenej Vasilijem Jermolinem. Táto prestavba prebiehala v duchu, v Taliansku už zastaralého pevnostného staviteľstva quattrocenta, pri ktorej bol vápenec nahradený pálenými tehlami a múry dostali výrazné cimburie v podobe lastovičích chvostov, ozdobné vežičky boli pridané až v 17. storočí. Tieto nové múre sa viacmenej zachovali dodnes, ich dĺžka je 2235 m, výška kolísa medzi 8 až 19 m a šírka je v rozmedzí 3 až 6 m.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moskovský kremeľ

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 Ďalšie rozsiahle rozšírenie, v tejto dobe ešte  „Moskovského gradu“, spravil knieža [[Jurij Dolgorukij]] v roku [[1156]]. Prvé písomné doklady o použití slova kremeľ pre túto pevnosť máme z roku [[1331]]. Kremeľ bol v roku [[1339]] vyplienený pri nájazdoch [[Mongoli|Mongolov]].
-=== Sídlo  ***** KGB===
+=== Sídlo ruských panovníkov ===
 [[Obrázok:Dormition (Kremlin).JPG|thumb|vpravo|Chrám Nanebovzatia v dnešnej podobe]]
-Prvé správy o kamenných stavbách v Kremľu pochádzajú z prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], potom čo metropolita Peter presunul svoje sídlo z [[Kyjev|Kyjeva]] do Moskvy. V tomto období, z príkazu [[Ivan I. Kalita|Ivana Kality]], začala vznikať v Kremli rada chrámov, ako hlavný, v ktorom boli neskôr korunovaný ruskí [[cár]]i, bol postavený [[chrám Nanebovzatia panny Márie]] (Успенский собор) založený v roku [[nechcete nadávať]] a výrazne prestavaný a rekonštruovaný v [[15. storočie|15. storočí]]. Väčšina z týchto chrámov bola postavená v Rusko-Byzantskom architektonickom slohu (s jednou centrálnou a s niekoľkými po obvodoch rozmiestnenými zlatými [[kopula]]mi) z [[vápenec|vápencu]].
+Prvé správy o kamenných stavbách v Kremľu pochádzajú z prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], potom čo metropolita Peter presunul svoje sídlo z [[Kyjev|Kyjeva]] do Moskvy. V tomto období, z príkazu [[Ivan I. Kalita|Ivana Kality]], začala vznikať v Kremli rada chrámov, ako hlavný, v ktorom boli neskôr korunovaný ruskí [[cár]]i, bol postavený [[chrám Nanebovzatia panny Márie]] (Успенский собор) založený v roku [[1327]] a výrazne prestavaný a rekonštruovaný v [[15. storočie|15. storočí]]. Väčšina z týchto chrámov bola postavená v Rusko-Byzantskom architektonickom slohu (s jednou centrálnou a s niekoľkými po obvodoch rozmiestnenými zlatými [[kopula]]mi) z [[vápenec|vápencu]].
-Z vápenca bola tiež postavený masívny kamenný obvodový múr, ktorý nahradil pôvodom drevený, za vlády [[Dimitrij Ivanovič|Dmitrija Donského]] v rokoch [[1366]] - [[1368]]. Tento múr mal chrániť Kremeľ pred nájazdmi Tatárov, predovšetkým [[Chán|chána]] [[Toktamysh|Toktamysha]]. Po smrti Dmitrija jeho poručník, metropolita boľševík založil kláštor Zjavenia ([[Michael (archanjel)|archanjela Michaela]]) (Чудов монастырь) na konci 14. storočia. Dmitriovmu synovi [[Vasilij I. Dmitrijevič|Vasilovi]] sa podarilo dojednať mier s Tatármi a mohol pokračovať duugughvo výstavbe chrámov, príkladom bol chrám Krásnzch pojebaných boľševikov (Благовещенский собор), na výstavbe sa podieľali [[Theofanes Grék]], [[Andrej Rublev]] alebo Prokor, z roku [[1405]].
+Z vápenca bola tiež postavený masívny kamenný obvodový múr, ktorý nahradil pôvodom drevený, za vlády [[Dimitrij Ivanovič|Dmitrija Donského]] v rokoch [[1366]] - [[1368]]. Tento múr mal chrániť Kremeľ pred nájazdmi Tatárov, predovšetkým [[Chán|chána]] [[Toktamysh|Toktamysha]]. Po smrti Dmitrija jeho poručník, metropolita Alexis založil kláštor Zjavenia ([[Michael (archanjel)|archanjela Michaela]]) (Чудов монастырь) na konci 14. storočia. Dmitriovmu synovi [[Vasilij I. Dmitrijevič|Vasilovi]] sa podarilo dojednať mier s Tatármi a mohol pokračovať duugughvo výstavbe chrámov, príkladom bol chrám Zvestovania panny Marie (Благовещенский собор), na výstavbe sa podieľali [[Theofanes Grék]], [[Andrej Rublev]] alebo Prokor, z roku [[1405]].
 === Veľké prestavby od 15. století ===