Pogrom: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sr:Погром |
d robot Pridal: th:โพกรม; kozmetické zmeny |
||
Riadok 7: | Riadok 7: | ||
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabne v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946. |
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabne v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946. |
||
==Pogromy na Slovensku== |
== Pogromy na Slovensku == |
||
*Po druhej svetovej vojne 24. septembra 1945 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] - 48 zranených Židov. |
*Po druhej svetovej vojne 24. septembra 1945 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] - 48 zranených Židov. |
||
Riadok 43: | Riadok 43: | ||
[[sr:Погром]] |
[[sr:Погром]] |
||
[[sv:Pogrom]] |
[[sv:Pogrom]] |
||
[[th:โพกรม]] |
|||
[[uk:Погром]] |
[[uk:Погром]] |
||
[[yi:פאגראם]] |
[[yi:פאגראם]] |
Verzia z 05:25, 3. jún 2009
Pogrom (rus. Погром "pohroma") je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej nábožensky, rasovo alebo národnostne, obyčajne spojená s vraždením a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali protižidovské akcie v cárskom Rusku.
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia cára Alexandra II. Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.
Nový cár Alexander III. z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas ruskej občianskej vojny (1917 - 1922) došlo na rôzných miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom s počtom židovských obetí medzi 70 - 250 000. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku Simona Petljury, 25% Zelená armáda a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% Bielogvardejci, najmä oddiely Antona Denikina a 8,5% Červená armáda.
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabne v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v Kielce v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.
Pogromy na Slovensku
- Po druhej svetovej vojne 24. septembra 1945 v Topoľčanoch - 48 zranených Židov.