Nárečie: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
nic
Mercy (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.57.41 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Xqbot
Riadok 12: Riadok 12:
== Nárečie v širšom zmysle ==
== Nárečie v širšom zmysle ==
Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený [[variant]] niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka, a preto sa hovorí napr. aj o sociálnych nárečiach.
Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený [[variant]] niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka, a preto sa hovorí napr. aj o sociálnych nárečiach.

vychodoslovenske narecie zemplinske
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvn/narecie.html}}
* {{filit|fvn/narecie.html}}

Verzia z 10:05, 11. jún 2009

Nárečie alebo dialekt je územne a funkčne vymedzený štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo istej oblasti.

Je to územný (zemepisný) variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným a lexikálnym systémom (stredoslovenské nárečie, východoslovenské nárečie, západoslovenské nárečie), tvoriaci komplexnú lingvistickú, historickú a sociologickú kategóriu. Metodické preferovanie jednotlivých znakov týchto kategórií sa odráža v rozličných definíciách a hodnoteniach nárečia. Pri formulovaní téz o funkčne vymedzenej platnosti nárečia sa uplatňuje najmä sociologický aspekt.

Miestne (územné, oblastné, teritoriálne) nárečie má hovorený charakter; v rečových prejavoch prevažuje dialóg. V súčasnosti nárečia neplnia všetky sociálne funkcie, ktoré náležia plnohodnotnému jazykovému útvaru. Zo štyroch základných jazykovo-komunikačných činností (reč, písanie, počúvanie, hovorenie) sa v nich primárne uplatňuje iba prvá a tretia. Kognitívne funkcie definitívne prevzal jazykový útvar s vyššou prestížou, a to spisovný jazyk; zanedbateľné nie sú ani vplyvy jeho neštruktúrnych foriem.

Diachrónnym a synchrónnym štúdiom nárečí sa zaoberá dialektológia.

Nárečie vs. dialekt

Niektorí autori rozlišujú dialekt a nárečie, pričom dialekt predstavuje zoskupenie nárečí, teda územne väčšiu jednotku ako nárečie. Napr. Viliam Mruškovič v knihe Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia rozlišuje (od najväčšieho po najmenšie) v niektorých prípadoch: skupina dialektov / dialektová zóna - dialekt - skupina nárečí - nárečia - nárečie. Napríklad pre slovenčinu uvádza: stredoslovenský dialekt - severnú skupinu nárečí (stredoslovenského dialektu) - liptovské nárečia - západoliptovské nárečie.

Nárečie v širšom zmysle

Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka, a preto sa hovorí napr. aj o sociálnych nárečiach.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.