Šaría: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
DragonBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: bg:Шариат
d robot Pridal: el:Σαρία
Riadok 49: Riadok 49:
[[de:Schari'a]]
[[de:Schari'a]]
[[dv:ޝަރީޢަތް]]
[[dv:ޝަރީޢަތް]]
[[el:Σαρία]]
[[en:Sharia]]
[[en:Sharia]]
[[eo:Ŝario]]
[[eo:Ŝario]]

Verzia z 00:47, 28. jún 2009

Šaría alebo šarí’a, šaríja (po arabs. شريعة, šarí‘a) je islamské právo, islamský právny systém, resp. Bohom zjavené univerzálne platné (pre moslimov aj nemoslimov) pravidlá ľudského správania. Termín je odvodený od slovesa šara´a: začať, vstúpiť, rozviazať, predpísať, dať (zákony); pôvodný význam zrejme bol "cesta k napájadlu" (šarí´a- cesta, ulica; mašra - napájadlo, prameň). Islamská právna veda, ktorá sa zaoberá interpretáciou šaríe, sa nazýva fikh.

Zdroje islamského práva

Existujú 4 zdroje islamskeho práva: Korán, sunna (Prorokova tradícia), idžma (arabs. إجماع, konsenzus), kijás (arabs. قياس, analógia)

Základné kategórie islamského práva

Fikh rozlišuje 3 záladné kategorie podľa spôsobilosti: 1. slobodní moslimovia 2. otroci 3. inoverci

Plnoprávným je iba dospelý moslim, chlapec či dievča po dosiahnutí puberty (+- 15 rokov). Tým dosahuje právo na výkon všetkých právnych úkonov (podľa pohlavia), ale zároveň tiež k dodržovaniu všetkých zákonov šaríe. Žena je právne podriadená mužovi. Vo veciach ako sú pokrvná pomsta, svedectvo, dedičstvo, je žena považovaná iba za polovicu muža.

Otroci boli považovaní za rovnoprávnych iba v náboženských otázkach. Nemohli dediť ani svedčiť. Bol za nich zodpovedný vlastník, ktorý ich musel šatiť a živiť, nesmel ich bezdôvodne trestať alebo zabiť.

Inoverci (ahl al-kitáb) sú rozdelení do 2 skupín: 1. tí ktorí žili na území moslimského štátu - ľud chránený (ahl ad-dhimma) 2. cudzí štátni príslušníci

Inovercom je priznaná vlastná samospráva a právo. Existujú však mnohé obmedzenia, ktoré platia dodnes, napr. nemôžu dediť po moslimovi, moslimka si nemôže vziať nemoslima, naopak je to povolené, ale predpokláda sa, že manžel svoju manželku časom obráti na islam.

Rodinné právo

Rodinné právo v islamskych krajinách vychádza z Koránu. Rodina je striktne patriarchálna. Manželstvo sa uzatvára na základe zmluvou písomného charakteru medzi ženichom a právnym zástupcom nevesty, ktorým môže byť dedo, strýko, brat. Hlavným predmetom zmluvy je svadobný dar (mahr), ktorý dáva manžel svojej nastávajúcej. Čo sa týka polygamie, má moslim právo oženiť sa až so 4 ženami, ale musí byť schopný sa o ne postarať po hmotnej stránke. Polygamia je zakázaná v Turecku, Tunise a v Jemene. V islame je možnosť tiež uzatvoriť dočasný zväzok. Manželstvo môže zaniknúť úmrtím, rozvodom, vykúpením, alebo prehlásením sudcu.

Rozvod (taláq) má najčastejšie podobu zapudenia manželky manželom. Musí 3-krát vysloviť vetu, v ktorej manželku zapudzuje. Rozvodom stráca manžel právo na veno. Interupcia je v islámskych krajinách neprípustná a zakázaná. Antikoncepcia zakázaná nie je a je ponechaná na zvážení a rozhodnutí manželov.

Dedenie sa riadi starobylými arabskými zvyklosťami. V dnešnej dobe podlieha rôznym zmenám, už tým, že sú priznané dedické práva ženám. Je to veľmi zložitý systém, v ktorom sa priznávajú podiely príbuzenstvu. Z dedičstva sa ako prvý krok odpočítajú všetky dlhy. Syn má právo na dvojnásobný podiel z dedičstva oproti dcére. Býva zvykom, že 1/3 z dedičstva je odkázaná na dobročinné účely. K poslednej vôli je určený vykonavateľ, ktorý rozdeľuje pozostalosť pod dohľadom sudcu "kádiho".

Trestné právo

V trestnom práve sa spojuje právo Božie (haqq Alláh) s právom svetským (haqq ádamí). Je to zložitý systém, ktorý kombinuje dva druhy trestov: 1. tresty určené Koránom 2. tresty svetské

Najvyšším trestom je trest smrti, napr. za vraždu, cudzoložstvo alebo odpadnutie od islamu. Existujú aj iné formy telesných trestov.

Použitie šaríe

Šaríu ako oficiálny štátny zákonník používajú niektoré moslimské štáty (napr. Nigéria). Iné moslimské štáty naopak používajú sekulárny (svetský) právny systém (napr. Egypt), ktorý je bližší západným krajinám.