Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hu:Otto Wagner |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
'''Otto Wagner''' (* [[13. júl]] [[1841]] – † [[11. apríl]] [[1918]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ [[secesia|secesie]]. |
'''Otto Wagner''' (* [[13. júl]] [[1841]] – † [[11. apríl]] [[1918]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ [[secesia|secesie]]. |
||
== Život == |
|||
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na ''Technische Hochschule'' vo [[Viedeň|Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlín]]e a [[štúdium]] dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesia|secesii]]. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek. |
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na ''Technische Hochschule'' vo [[Viedeň|Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlín]]e a [[štúdium]] dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesia|secesii]]. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek. |
||
Riadok 37: | Riadok 37: | ||
*'''Budova poštovej sporiteľne''', [[Viedeň]] ([[1904]]-[[1906]]) |
*'''Budova poštovej sporiteľne''', [[Viedeň]] ([[1904]]-[[1906]]) |
||
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. Zaujímavý je aj [[interiér]], kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb. |
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. Zaujímavý je aj [[interiér]], kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb. |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
Riadok 43: | Riadok 49: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Otto Wagner}} |
{{projekt|commons=Category:Otto Wagner}} |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
{{DEFAULTSORT:Wagner, Otto}} |
{{DEFAULTSORT:Wagner, Otto}} |
||
Riadok 56: | Riadok 56: | ||
[[Kategória:Secesní architekti]] |
[[Kategória:Secesní architekti]] |
||
[[Kategória:Architektonickí teoretici]] |
[[Kategória:Architektonickí teoretici]] |
||
[[Kategória:Urbanisti]] |
|||
[[bg:Ото Вагнер]] |
[[bg:Ото Вагнер]] |
Verzia z 20:01, 29. jún 2009
Otto Wagner | |
Otto Wagner Portrait.jpg portrét Otta Wagnera | |
Narodenie | 13. júl 1841 Penzing (Viedeň), Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 11. apríl 1918, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Otto Wagner |
Otto Wagner (* 13. júl 1841 – † 11. apríl 1918) bol rakúsky architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ secesie.
Život
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
1896 manifest Moderne Architektur, kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Viedeňská secesia, ku ktorému patrili Joseph Maria Olbrich, či Josef Hoffmann a Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wagner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.
Tvorba (Vybrané diela)
Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (Joseph Maria Olbrich). Priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. Objekt je obložený mramorovými doskami.
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
Použitá literatúra
- DULLA, M. : Dejiny architektúry 20. stor. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
- Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
- Wagner, Otto Österreich-Lexikon, biografia (po nemecky)
- Otto Wagner www.greatbuildings.com, biografia (po anglicky)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto Wagner