Vladimir Ivanovič Vernadskij: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
doplnenie
d (robot Pridal: et:Vladimir Vernadski)
(doplnenie)
|Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[ZSSR]]
|}}
'''Vladimir Ivanovič Vernadskij''' ([[ruština|po rusky]] ''Владимир Иванович Вернадский'', * [[12. marec]] [[1863]], [[Petrohrad]] – † [[6. január]] [[1945]], [[Moskva]]) bol ruský a sovietsky [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]] a [[biochémia|biochémie]]; zaoberal sa najmä [[mineralógia|mineralógiou]], [[kryštalografia|kryštalografiou]] a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).
 
Vernadskij rozvíjal učenie o [[noosféra|noosférenoosféranoosfére]].
 
== Život ==
{{Biografický výhonok}}
Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v [[Petrohrad]]e. Bol synom ekonóma [[Ivan Vasilievič Vernadskij|Ivana Vernadského]]. Neskôr žil s rodičmi v [[Charkov]]e. V roku 1885 ukončil fyzikálno-matematickú fakultu [[Petrohradská univerzita|Petrohradskej univerzity]]. Od roku 1890 pôsobil na katedre mineralógie [[MGU|Moskovskej univerzity]]. V roku 1897 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906—1911 a 1915—1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).
 
V roku 1886 sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862—1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887—1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898—1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v [[USA]].
 
Po skončení [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] bol jedným z hlavných autorov plánu [[elektirifikácia|elektrifikácie]] krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na [[geologické mapovanie|geologickom mapovaní]] a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. O roku 1912 bol členom [[Ruská akadémia vied|ruskej]] a neskôr i [[Akadémia vied ZSSR|sovietskej akadémie vied]]. V rokoch 1920 až 1921 viedol Tavrickú univerzitu v [[Simferopoľ|Simferopole]]. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]].
 
Zakladateľ a v rokoch 1922 až 1939 riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa [[rádioaktivita|rádioaktivitou]]. V rokoch 1922—1926 pracoval v [[Praha|Prahe]] a [[Paríž]]i. Jednou z príčin pobytu v laboratóriach Curieovcov bol výskum Parisia - látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny [[Chemický prvok|prvok]]. V roku 1927 zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť [[biosféra|biosféry]]. Významne prispel k rozvoju [[geochémia|geochémie]] a vytvoril i nový vedný obor [[biogeochémia|biogeochémiu]]. Jeho vedecká práca spojovala [[prírodné vedy|prírodné vedy]] s [[filozofia|filozofiou]]. Vytvoril teóriu o [[noosoféra|noosfére]], ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po [[geosféra|geosfére]] a [[biosféra|biosfére]], treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky [[panspermia|panspermie]] - teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.
 
Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 [[vedecká práca|vedeckých prác]]. V roku 1943 bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ [[Štátna Stalinova cena|Štátnou Stalinovou cenou]], vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy [[Sovietska jadrový program|sovietskej atómovej bomby]].
 
Zomrel 6. januára 1945 v [[Moskva|Moskve]].
 
{{DEFAULTSORT:Vernadskij, Vladimir Ivanovič}}
42 900

úprav

Navigačné menu