Tmavá hmlovina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Helix84 (diskusia | príspevky)
preklad z en:
Helix84 (diskusia | príspevky)
→‎Astrofyzika tmavých hmlovín: dokončenie prekladu z en:
Riadok 9: Riadok 9:
==Astrofyzika tmavých hmlovín==
==Astrofyzika tmavých hmlovín==


[[Vodík]] týchto tmavých oblakov existuje v [[molekulárny vodík|molekulárnej]] forme. Najväčšie hmlovinoy tohoto typu, tzv. ''obrovské molekulárne mraky'' (GMC – giant molecular clouds) s[ viac ako millión krát hmotnejšie ako [[Slnko]]. Obsahujú množstvo hmoty medzihviezdneho média, majú priemer okolo 150 [[svetelný rok|svetelných rokov]] a priemernú [[hustota|hustotu]] 100 až 300 [[molekula|molekúl]] na [[centimeter kubický]] a vnútornú [[teplota|teplotu]] iba 7-15 [[Kelvin|K]]. [[Molekulárny mrak|Molekulárne mraky]] pozostávajú prevažne z plynu a prachu, ale obsahujú tiež mnoho [[hviezda|hviezd]]. Jadrá mrakov sú úplne skryté pohľadu a boli by nedetekovateľné nebyť [[mikrovlny|mikrovlnného]] žiarenia molekúl, z ktorých pozostávajú. Toto žiarenie nieabsorbuje prach a zreteľne uniká z mraku. Materiál v mraku sa zhlukuje vo vľetkých veľkostiach, niektoré mraky v mierkach hmotností jednotlivých hviezd, malé zhluky môžu mať jeden svetelný rok v priemere. Mraky majú vnútorné [[magnetické pole]] poskytujúce podporu v smer opačnom ich [[gravitácia|gravitácii]].
[[Vodík]] týchto tmavých oblakov existuje v [[molekulárny vodík|molekulárnej]] forme. Najväčšie hmloviny tohoto typu, tzv. ''obrovské molekulárne mraky'' (GMC – giant molecular clouds) viac ako millión krát hmotnejšie ako [[Slnko]]. Obsahujú množstvo hmoty medzihviezdneho média, majú priemer okolo 150 [[svetelný rok|svetelných rokov]] a priemernú [[hustota|hustotu]] 100 až 300 [[molekula|molekúl]] na [[centimeter kubický]] a vnútornú [[teplota|teplotu]] iba 7-15 [[Kelvin|K]]. [[Molekulárny mrak|Molekulárne mraky]] pozostávajú prevažne z plynu a prachu, ale obsahujú tiež mnoho [[hviezda|hviezd]]. Jadrá mrakov sú úplne skryté pohľadu a boli by nedetekovateľné nebyť [[mikrovlny|mikrovlnného]] žiarenia molekúl, z ktorých pozostávajú. Toto žiarenie neabsorbuje prach a zreteľne uniká z mraku. Materiál v mraku sa zhlukuje vo všetkých veľkostiach, niektoré mraky v mierkach hmotností jednotlivých hviezd, malé zhluky môžu mať jeden svetelný rok v priemere. Mraky majú vnútorné [[magnetické pole]] poskytujúce podporu v smer opačnom ich [[gravitácia|gravitácii]].


GMC hrajú dôležitú úlohu v dynamike galaxií: keď hviezda prejde v blízkosti GMC, toto značné gravitačné pôsobenie významne naruší [[orbita|orbitu]] hviezdy. Po opakovaných blízkych stretnutiach stredne stará hviezda nadobudne významné zložky v rýchlosti v každom smere, namiesto takmer kruhovej orbity ako novo narodená hviezda (preto, lebo nová hvieda zdedí kruhovú orbitu GMC, kde sa zrodila). To dáva astronómom ďalší nástroj na odhad veku hviezd a pomáha vysvetliť hrúbku [[galaktický disk|galaktického disku]].
GMCs play an important role in galaxy dynamics: when a star passes near a GMC, the considerable gravity pull will perturb the star's orbit by a significant amount. After repeated near encounters, a middle-aged star will have significant velocity components in all directions, instead of an almost circular orbit like a newborn star (this is because the newborn star inherits the circular orbit of the GMC where it was born). This gives the astronomer another tool to estimate star ages, and helps to explain the thickness of the [[galactic disk]].


Vo vnútorných oblastiach tmavých hmlovín sa dejú dôležité udalosti ako [[tvorba hviezd]].
In the inner regions of dark nebulae important events take place, such as the [[star formation|formation of stars]].

{{Astronomický výhonok}}


[[Kategória:Tmavé hmloviny|*]]
[[Kategória:Tmavé hmloviny|*]]

Verzia z 16:42, 3. február 2006

Snáď najznámejšia tmavá hmlovina, Konská hlava.

Tmavá hmlovina je plynovo-prachové medzihviezdne mračno, ktoré sa prejavuje ako oblasť chudobná na hviezdy, ale s koncentráciou medzihviezdneho média.

Tmavé hmloviny sú viditeľné, ak zakrývajú časť žiarenia reflekčnej hmloviny (napr. Konská hlava) alebo prekrývajú hviezdy v pozadí (napr. en:Coalsack Nebula).

Tvar takýchto temných mrakov je veľmi nepravidelný: nemajú jasne definované vonkajšie hranice a niekedy sa hadia v kŕčovitých tvaroch. Najväčšie tmavé hmloviny sú viditeľné voľným okom – vyzerajú ako tmavé škvrny na svetlejšom pozadé Mliečnej cesty.

Astrofyzika tmavých hmlovín

Vodík týchto tmavých oblakov existuje v molekulárnej forme. Najväčšie hmloviny tohoto typu, tzv. obrovské molekulárne mraky (GMC – giant molecular clouds) sú viac ako millión krát hmotnejšie ako Slnko. Obsahujú množstvo hmoty medzihviezdneho média, majú priemer okolo 150 svetelných rokov a priemernú hustotu 100 až 300 molekúl na centimeter kubický a vnútornú teplotu iba 7-15 K. Molekulárne mraky pozostávajú prevažne z plynu a prachu, ale obsahujú tiež mnoho hviezd. Jadrá mrakov sú úplne skryté pohľadu a boli by nedetekovateľné nebyť mikrovlnného žiarenia molekúl, z ktorých pozostávajú. Toto žiarenie neabsorbuje prach a zreteľne uniká z mraku. Materiál v mraku sa zhlukuje vo všetkých veľkostiach, niektoré mraky v mierkach hmotností jednotlivých hviezd, malé zhluky môžu mať jeden svetelný rok v priemere. Mraky majú vnútorné magnetické pole poskytujúce podporu v smer opačnom ich gravitácii.

GMC hrajú dôležitú úlohu v dynamike galaxií: keď hviezda prejde v blízkosti GMC, toto značné gravitačné pôsobenie významne naruší orbitu hviezdy. Po opakovaných blízkych stretnutiach stredne stará hviezda nadobudne významné zložky v rýchlosti v každom smere, namiesto takmer kruhovej orbity ako novo narodená hviezda (preto, lebo nová hvieda zdedí kruhovú orbitu GMC, kde sa zrodila). To dáva astronómom ďalší nástroj na odhad veku hviezd a pomáha vysvetliť hrúbku galaktického disku.

Vo vnútorných oblastiach tmavých hmlovín sa dejú dôležité udalosti ako tvorba hviezd.