Plášťovce: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
-
história
Riadok 88: Riadok 88:
'''Plášťovce''' sú [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Levice|Levice]].
'''Plášťovce''' sú [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Levice|Levice]].


== História==
V obci je [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Juraja z roku [[1898]].
Prvé osídlenie dokazujú nálezy z doby bronzovej. Na území dnešných Plášťoviec sa našli zvyšky keramiky, krčahy zdobené rytými vzormi, v susedných usadlostiach [[Medovarce]] a [[Horné Túrovce]] boli nájdené urnové pohrebiská, bronzové kosáky v tvare polmesiaca a i. (Borovszky S., red. 1906. 280. I., Bátora J., 1988.21.I.)
Názov obce v podobe PLAST sa prvýkrát objavuje v listine z obdobia [[Gejza II. (Uhorsko) |Gejzu II.]] z r. [[1156]], v ktorej [[ostrihom]]ský arcibiskup Martirius potvrdzuje pre ostrihomskú [[kapitula | kapitulu]] omše a základy oltárov. V listine sa uvádzajú aj názvy desiatich obcí [[Hontianská župa | Hontianskej župy]], ktorých desiatky sa prepúšťajú kapitule. Medzi nimi je spomenutá aj obec Palást (Plášťovce). (Bakács I., 1971. 32. I.)
Slovo "plast" z etymologického hľadiska pochádza od južných Slovanov. Maďarský názov Palást môže byť odvodeninou tohto, pôvodom bulharského alebo srbochorvátskeho slova. Podľa etnologického slovníka zemepisných názvov maďarské slovo "palást" užívané aj ako osobné meno, sa vytvorilo zo starého slova "plást", slovenské "Plášťovce" vznikli prekladom maďarského pomenovania. (Kiss L., 1988.308.1.)
V r. 1217 [[ Ondrej II. (Uhorsko) | Ondrej II.]] daroval obec bojovníkovi menom Bors vo Svätej Zemi. Od tej doby bola obec hniezdom rodine Palásthy, ktorí túto usadlosť v Hontianskej župe vlastnili takmer pol tisícročie. Obec sa po vytvorení župného systému stala hradným majetkom a r. [[1232]] ju [[Ondrej II. (Uhorsko) | Ondrej II.]] pričlenil k [[zvolen]]skému hradnému majetku.

Obec v 13. storočí patrila k väčším, počet obyvateľov pravdepodobne presiahol aj tristo. Aj prvé cesty viedli cez dedinu, tak napr. z vtedajšieho župného sídla Hidvég sa cesta v dedine rozvetvovala smerom na Bzovík, Čabrad' a Krupinu. Na ceste medzi Šahy - Plášťovce - Litavou už r. 1342 stáli colnice, cez potoky boli postavené mosty, a fungovali mlyny. Kostol obce možno datovať na r. 1281 a podľa pápežského desiatku zo l4. stor. jeho fara dobre vynášala pre obec. (Bakács I., 1971. 23. 27. I.; Györffy Gy., 1987.227.I.)
Po l3.stor sa vytvárali nové časti obce, čo spôsobilo delenie dediny. Dôkazom toho sú názvy jednotlivých častí obce. Z nich najstarší je Fősök, čiže Felsöpalást, ďalej Alsók čiže Alsópalást a Ucca (Utcapalást). Známy je aj Radópalást, Litvarc, Zahora a Gárdony. V dobových listinách sa z vyskytujúcich názvov vymenujeme len niekoľko: Palást (1265: DL-40064), Plasth Witha (1331: Palásthy It.151.), Felpalasth (1338: DL-43514), Palasth al.nom.Alsook (1478: DL-90489), Radopalasthya (1507: Palásthy It.151.).

V časoch tureckej nadvlády v chotári Plášťoviec sa odohrala jedna z najväčších bitiek. Necelý mesiac po páde [[Drégely]]u 10. augusta [[1552]] sa tu odohrala bitka medzi dvanásťtisícovým tureckým vojskom Ali pašu a cisárskym vojskom pod vedením Teuffela Erazmusa (Ördög Mátyás). Bitka sa skončila na druhý deň porážkou cisárskych vojsk: padlo niekoľko tisíc vojakov, medzi nimi aj vácsky biskup Augustin Sbardelatti (Dudics). Bitky sa zúčastnil aj [[György Thury]], ktorý sa neskôr preslávil ako známy proti turecký bojovník. O priebehu bitky okrem historickej literatúry sa píše aj v diele [[Sebastián Tinódy |Tinódy]] pod názvom Ördög Mátyás veszödelme. Na mieste bitky je postavená božia muka s pamätnou tabuľou (Turecká kaplnka).
Po bitke veľká časť [[Hont (župa) | Hontu]] spolu s Plášťovcami sa dostala do osmanského područia. O trápeniach tunajšieho ľudu existuje viac ľudových povestí, tak napr. o príkladnej obetavosti richtára obce Ambrusa Koncz.
Na začiatku 18. storočia sa obec veľkým tempom začala rozvíjať. V blízkosti kostola si generál Ferenc Palásthy v 30 -tých rokoch 18. storočia postavil poschodový kaštieľ, v ktorom sa v tej dobe konalo aj župné zhromaždenie.
Údaje o Plášťovciach r. [[1855]] uvádza Imre Palugyay ml. Chotár meral 8717 kat. jut. a z toho najviac zaberali lesy (3393 kat. ut.), potom pasienky (2006), oráčiny (1965), lúky a záhrady (560) a vinice (134). Zo 197 vlastníkov pôdy hospodárilo 41 na celom a 28 na 2I4 pozemku. Počet domov sa delil nasledovne: 55 s pozemkom, 110 želiarskych so záhradou, 1 učiteľský byt a 1 fara. R. 1850 bolo spísaných 1107 obyvateľov, z toho 997 bolo rímskokatolíckych, 84 evanjelických, 1 kalvín, 25 židovských. 1072 obyvateľov sa hlásilo k maďarskej, 25 k židovskej a 10 k cigánskej národnosti. (Palugyay I. ml., 1855.625.I.)
Prvá svetová vojna si vyžiadala z Plášťoviec 62 obetí. Ich zoznam sa nachádza na pamätnej tabuli padlých hrdinov.
II. svetová vojna si tiež zobrala z Plášťoviec veľa obetí. Podľa tejto tu padlo 44 vojakov.
V 70-tých rokoch 20. storočia boli postavené v obci nové rady domov, nová škola, kultúrny dom, materská škola, ambulancia lekára, pošta, obecný úrad.
Obec na začiatku 21. storočia – je vybudovaná čistiareň odpadových vôd a čiastočne kanalizácia, sú obnovené priestory kaštieľa Palásthyovcov, amfiteátra, múzea. Od r 2003 je starostom obce Ing. Ladislav Korcsok, ktorý tento post prevzal od Juliany Czanyíkovej.

==Zemepisné názvy obce==
*na základe ustanovizne - Gárdony, Gárdonyi-pincék, Kastély, Malomárok, Tubány atď. *odzrkadlujúce prírodné názvy - Búros, Csurgó, Kövecs, Part atď.
*vzťahujúce sa na obyvateľstvo - Alsok, Cigánysor, Fősök
* vzťahujúce sa na poriadok usadlosti - Csapás, Kissor, Ucca
* názvy odvodené z mien majiteľov pozemkov - Brézó (Brizon), Bende (Benchei), Csizsér (Chyzer), Bagonya (Baguna), Páska (Paska).
Zemepisné mená označujúce hraničné body z pred Moháčskej bitky: fluvius Lytua, fluvius Scorna (Litava a potok Szkonya -1279), a via publica de Bozoch (cesta vedúca do Bzovíku), montis Drazga (vrch Drázga), terra Rakoncza (zem Rakonci) a mont. Konerad (vrch Konerád 1331 ) atď. (Bakács I., 1971.170.I.)
==Počet obyvateľov ==
1869 – 1340, 1880 – 1443 , 1890 - 1545 (1448 Maďarov, 5 Nemcov, 87 Slovákov a 5 iných. Rímskokatolícku vieru vyznáva 1408, evanjelickú 98, kalvínsku 2, židovskú 37 obyvateľov. Bolo 244 obývaných domov. (Dr. J. Jekelfalussy, 1892.228-229.I.) V r. 1961 tu bolo 2193 obyvateľov, r. 1991 klesol ich počet na 1804. Na základe sčítania ľudu z r. 2001 v Plášťovciach bolo 1735 obyvateľov, z toho maďarskej národnosti 1201, čiže 69,22%.
==Pozoruhodnosti==

* [[rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Juraja z roku [[1898]]
*Kaštiel zo 17. storočia
* Ivánka kúria - stredisko skautov
* príroda


== Iné projekty==
== Iné projekty==

Verzia z 13:08, 14. júl 2009

O biologickom taxóne pozri Plášťovce (taxón).
Plášťovce
obec
Kaštieľ v Plášťovciach
Vlajka
Erb
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Levice
Historický región Hont
Nadmorská výška 145 m n. m.
Súradnice 48°09′30″S 18°58′40″V / 48,15833°S 18,97778°V / 48.15833; 18.97778
Rozloha 50,510 km² (5 051 ha)
Obyvateľstvo 1 701 (31. 12. 2004)
Hustota 33,68 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1156
Starosta Ing. Ladislav Korcsok
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 935 82
Telefónna predvoľba +421-36
ŠÚJ 502642
EČV LV
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Plášťovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.plastovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Plášťovceobec na Slovensku v okrese Levice.

História

Prvé osídlenie dokazujú nálezy z doby bronzovej. Na území dnešných Plášťoviec sa našli zvyšky keramiky, krčahy zdobené rytými vzormi, v susedných usadlostiach Medovarce a Horné Túrovce boli nájdené urnové pohrebiská, bronzové kosáky v tvare polmesiaca a i. (Borovszky S., red. 1906. 280. I., Bátora J., 1988.21.I.) Názov obce v podobe PLAST sa prvýkrát objavuje v listine z obdobia Gejzu II. z r. 1156, v ktorej ostrihomský arcibiskup Martirius potvrdzuje pre ostrihomskú kapitulu omše a základy oltárov. V listine sa uvádzajú aj názvy desiatich obcí Hontianskej župy, ktorých desiatky sa prepúšťajú kapitule. Medzi nimi je spomenutá aj obec Palást (Plášťovce). (Bakács I., 1971. 32. I.) Slovo "plast" z etymologického hľadiska pochádza od južných Slovanov. Maďarský názov Palást môže byť odvodeninou tohto, pôvodom bulharského alebo srbochorvátskeho slova. Podľa etnologického slovníka zemepisných názvov maďarské slovo "palást" užívané aj ako osobné meno, sa vytvorilo zo starého slova "plást", slovenské "Plášťovce" vznikli prekladom maďarského pomenovania. (Kiss L., 1988.308.1.) V r. 1217 Ondrej II. daroval obec bojovníkovi menom Bors vo Svätej Zemi. Od tej doby bola obec hniezdom rodine Palásthy, ktorí túto usadlosť v Hontianskej župe vlastnili takmer pol tisícročie. Obec sa po vytvorení župného systému stala hradným majetkom a r. 1232 ju Ondrej II. pričlenil k zvolenskému hradnému majetku.

Obec v 13. storočí patrila k väčším, počet obyvateľov pravdepodobne presiahol aj tristo. Aj prvé cesty viedli cez dedinu, tak napr. z vtedajšieho župného sídla Hidvég sa cesta v dedine rozvetvovala smerom na Bzovík, Čabrad' a Krupinu. Na ceste medzi Šahy - Plášťovce - Litavou už r. 1342 stáli colnice, cez potoky boli postavené mosty, a fungovali mlyny. Kostol obce možno datovať na r. 1281 a podľa pápežského desiatku zo l4. stor. jeho fara dobre vynášala pre obec. (Bakács I., 1971. 23. 27. I.; Györffy Gy., 1987.227.I.) Po l3.stor sa vytvárali nové časti obce, čo spôsobilo delenie dediny. Dôkazom toho sú názvy jednotlivých častí obce. Z nich najstarší je Fősök, čiže Felsöpalást, ďalej Alsók čiže Alsópalást a Ucca (Utcapalást). Známy je aj Radópalást, Litvarc, Zahora a Gárdony. V dobových listinách sa z vyskytujúcich názvov vymenujeme len niekoľko: Palást (1265: DL-40064), Plasth Witha (1331: Palásthy It.151.), Felpalasth (1338: DL-43514), Palasth al.nom.Alsook (1478: DL-90489), Radopalasthya (1507: Palásthy It.151.).

V časoch tureckej nadvlády v chotári Plášťoviec sa odohrala jedna z najväčších bitiek. Necelý mesiac po páde Drégelyu 10. augusta 1552 sa tu odohrala bitka medzi dvanásťtisícovým tureckým vojskom Ali pašu a cisárskym vojskom pod vedením Teuffela Erazmusa (Ördög Mátyás). Bitka sa skončila na druhý deň porážkou cisárskych vojsk: padlo niekoľko tisíc vojakov, medzi nimi aj vácsky biskup Augustin Sbardelatti (Dudics). Bitky sa zúčastnil aj György Thury, ktorý sa neskôr preslávil ako známy proti turecký bojovník. O priebehu bitky okrem historickej literatúry sa píše aj v diele Tinódy pod názvom Ördög Mátyás veszödelme. Na mieste bitky je postavená božia muka s pamätnou tabuľou (Turecká kaplnka). Po bitke veľká časť Hontu spolu s Plášťovcami sa dostala do osmanského područia. O trápeniach tunajšieho ľudu existuje viac ľudových povestí, tak napr. o príkladnej obetavosti richtára obce Ambrusa Koncz. Na začiatku 18. storočia sa obec veľkým tempom začala rozvíjať. V blízkosti kostola si generál Ferenc Palásthy v 30 -tých rokoch 18. storočia postavil poschodový kaštieľ, v ktorom sa v tej dobe konalo aj župné zhromaždenie. Údaje o Plášťovciach r. 1855 uvádza Imre Palugyay ml. Chotár meral 8717 kat. jut. a z toho najviac zaberali lesy (3393 kat. ut.), potom pasienky (2006), oráčiny (1965), lúky a záhrady (560) a vinice (134). Zo 197 vlastníkov pôdy hospodárilo 41 na celom a 28 na 2I4 pozemku. Počet domov sa delil nasledovne: 55 s pozemkom, 110 želiarskych so záhradou, 1 učiteľský byt a 1 fara. R. 1850 bolo spísaných 1107 obyvateľov, z toho 997 bolo rímskokatolíckych, 84 evanjelických, 1 kalvín, 25 židovských. 1072 obyvateľov sa hlásilo k maďarskej, 25 k židovskej a 10 k cigánskej národnosti. (Palugyay I. ml., 1855.625.I.) Prvá svetová vojna si vyžiadala z Plášťoviec 62 obetí. Ich zoznam sa nachádza na pamätnej tabuli padlých hrdinov.

II. svetová vojna si tiež zobrala z Plášťoviec veľa obetí. Podľa tejto tu padlo 44 vojakov.

V 70-tých rokoch 20. storočia boli postavené v obci nové rady domov, nová škola, kultúrny dom, materská škola, ambulancia lekára, pošta, obecný úrad. Obec na začiatku 21. storočia – je vybudovaná čistiareň odpadových vôd a čiastočne kanalizácia, sú obnovené priestory kaštieľa Palásthyovcov, amfiteátra, múzea. Od r 2003 je starostom obce Ing. Ladislav Korcsok, ktorý tento post prevzal od Juliany Czanyíkovej.

Zemepisné názvy obce

  • na základe ustanovizne - Gárdony, Gárdonyi-pincék, Kastély, Malomárok, Tubány atď. *odzrkadlujúce prírodné názvy - Búros, Csurgó, Kövecs, Part atď.
  • vzťahujúce sa na obyvateľstvo - Alsok, Cigánysor, Fősök
  • vzťahujúce sa na poriadok usadlosti - Csapás, Kissor, Ucca
  • názvy odvodené z mien majiteľov pozemkov - Brézó (Brizon), Bende (Benchei), Csizsér (Chyzer), Bagonya (Baguna), Páska (Paska).

Zemepisné mená označujúce hraničné body z pred Moháčskej bitky: fluvius Lytua, fluvius Scorna (Litava a potok Szkonya -1279), a via publica de Bozoch (cesta vedúca do Bzovíku), montis Drazga (vrch Drázga), terra Rakoncza (zem Rakonci) a mont. Konerad (vrch Konerád 1331 ) atď. (Bakács I., 1971.170.I.)

Počet obyvateľov

1869 – 1340, 1880 – 1443 , 1890 - 1545 (1448 Maďarov, 5 Nemcov, 87 Slovákov a 5 iných. Rímskokatolícku vieru vyznáva 1408, evanjelickú 98, kalvínsku 2, židovskú 37 obyvateľov. Bolo 244 obývaných domov. (Dr. J. Jekelfalussy, 1892.228-229.I.) V r. 1961 tu bolo 2193 obyvateľov, r. 1991 klesol ich počet na 1804. Na základe sčítania ľudu z r. 2001 v Plášťovciach bolo 1735 obyvateľov, z toho maďarskej národnosti 1201, čiže 69,22%.

Pozoruhodnosti

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plášťovce