Aioli: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Image:Alkaios Sappho Staatliche Antikensammlungen 2416 n2.jpg|thumb|left|300px|Sapfó]] |
[[Image:Alkaios Sappho Staatliche Antikensammlungen 2416 n2.jpg|thumb|left|300px|Sapfó]] |
||
'''Aiolovia''' [[Gréčtina|gr.]] Αιολείς |
'''Aioli''' alebo staršie '''Aiolovia''' ([[Gréčtina|gr.]] Αιολείς - Eolis) bol jeden zo [[Gréci|starogréckych kmeňov]]. Svoj pôvod odvodzovali od Aiola, syna [[Hellén]]a, otca gréckeho národa. |
||
== |
==Dejiny== |
||
Aioli začali na grécku pevninu zostupovať približne medzi rokmi 2000 až 1900 pred Kristom. Prešli cez [[Epirus]], [[Macedónia|Macedóniu]] a usadili sa v severnej časti [[Tesália|Tesálie]]. Tu splynuli s pôvodnými obyvateľmi - [[Pelasgovia|Pelasgami]]. Je možné, že [[Achájci]] boli jeden z kmeňov Aiolov, čo by potvrdzovali aj niektoré jazykové podobnosti. Medzi aiolskými kmeňmi v Tesálii boli aj Grekovia, podľa ktorých neskôr [[Staroveký Rím|Rimania]] nazývali všetkých Grékov (Graeci). Aiolského pôvodu boli pravdepodobne aj obyvatelia [[Boiótia|Boiótie]]. Počas [[Dóri|dórskej invázie]] sa časť Aiolov z Tesálie vysťahovala na ostrov [[Lesbos]] a [[Tenedos]] (dnes Bozkada v Turecku) a na priľahlé [[Anatólia|anatólske]] pobrežia krajov [[Lýdia]] a [[Troas]]. V neskoršom období boli Aiolovia známi svojou poéziou. Najznámejší umelci bola poetka [[Sapfó]] z Lesbu a [[Hesiodos]] z Kýmé. |
|||
Medzi Aiolskými kmeňmi v Tesálii boli aj Grekovia, podľa ktorých neskôr [[Staroveký Rím|Rimania]] nazývali všetkých Grékov (Graeci). Aiolského pôvodu boli pravdepodobne aj obyvatelia [[Boiótia|Boiótie]]. Počas [[Dóri|dórskej invázie]] sa časť Aiolov z Tesálie vysťahovala na ostrov [[Lesbos]] a [[Tenedos]] (dnes Bozkada, [[Turecko]]) a na priľahlé [[Anatólia|anatólske]] pobrežia krajov [[Lýdia]] a [[Troas]]. Počas ďalšej doby boli Aiolovia známi svojou poéziou. Najznámejší umelci bola poetka [[Sapfó]] z Lesbu a [[Hesiodos]] z Kýmé. |
|||
==Jazyk== |
==Jazyk== |
||
Aiolovia hovorili [[Starogréčtina|aiolskou gréčtinou]], jazykom najviac podobným gréckej |
Aiolovia hovorili [[Starogréčtina|aiolskou gréčtinou]], jazykom najviac podobným gréckej arkádocyperčine, ktorou rozprávali potomkovia Achájcov. Oba jazyky teda pochádzali zo starej achájčiny mykénskeho obdobia (3000-1450 pred Kr.). Jazyk sa ďalej delil na viac dialektov (tesálsky, boiótsky, anatólsky). Jazyk Aiolov zanikol medzi 3.-1. stor. pred Kr., kedy grécke dialekty boli nahradené zjednocujúcim jazykom [[Ióni|iónskeho]], [[Atény|aténskeho]] dialektu-koiné. Lingvisti našli dnes pozostatok staroaiolského dialektu vo viacerých dedinách modernej východnej [[Tesália|Tesálie]], ktorým hovoria miestni dedinčania. |
||
==Zdroje== |
==Zdroje== |
Verzia z 23:31, 17. júl 2009
Aioli alebo staršie Aiolovia (gr. Αιολείς - Eolis) bol jeden zo starogréckych kmeňov. Svoj pôvod odvodzovali od Aiola, syna Helléna, otca gréckeho národa.
Dejiny
Aioli začali na grécku pevninu zostupovať približne medzi rokmi 2000 až 1900 pred Kristom. Prešli cez Epirus, Macedóniu a usadili sa v severnej časti Tesálie. Tu splynuli s pôvodnými obyvateľmi - Pelasgami. Je možné, že Achájci boli jeden z kmeňov Aiolov, čo by potvrdzovali aj niektoré jazykové podobnosti. Medzi aiolskými kmeňmi v Tesálii boli aj Grekovia, podľa ktorých neskôr Rimania nazývali všetkých Grékov (Graeci). Aiolského pôvodu boli pravdepodobne aj obyvatelia Boiótie. Počas dórskej invázie sa časť Aiolov z Tesálie vysťahovala na ostrov Lesbos a Tenedos (dnes Bozkada v Turecku) a na priľahlé anatólske pobrežia krajov Lýdia a Troas. V neskoršom období boli Aiolovia známi svojou poéziou. Najznámejší umelci bola poetka Sapfó z Lesbu a Hesiodos z Kýmé.
Jazyk
Aiolovia hovorili aiolskou gréčtinou, jazykom najviac podobným gréckej arkádocyperčine, ktorou rozprávali potomkovia Achájcov. Oba jazyky teda pochádzali zo starej achájčiny mykénskeho obdobia (3000-1450 pred Kr.). Jazyk sa ďalej delil na viac dialektov (tesálsky, boiótsky, anatólsky). Jazyk Aiolov zanikol medzi 3.-1. stor. pred Kr., kedy grécke dialekty boli nahradené zjednocujúcim jazykom iónskeho, aténskeho dialektu-koiné. Lingvisti našli dnes pozostatok staroaiolského dialektu vo viacerých dedinách modernej východnej Tesálie, ktorým hovoria miestni dedinčania.
Zdroje
- Ιστορία του Ελληνικού έθνους, Τόμοι Α και Β, Εκδοτική Αθηνών Α.Ε.
- Grécky zázrak-Vojtech Zamarovský